hybne patrí Rudolf Ján Amrein (na snímke). Čomu všetkému sa venuje a čím prispel k zviditeľneniu nášho regiónu, pokúsime sa v krátkosti priblížiť v nasledujúcom príspevku.
Dané do vienka
„ Mojou láskou bol odmalička zemepis, dejepis a príroda. Zemepisu som sa venoval veľmi skoro. Už ako sedemročný som bez problémov čítal mapy, dokázal som sa tomu venovať aj celé hodiny. Zúčastňoval som sa rôznych zemepisných súťaží. Tam som bol vo svojej koži. Bavila ma aj matematika, ale veľakrát som sa dostával do problémov, pretože som násobil všetko hneď z pamäti, bez nejakého rozpisovania. Učitelia mi dávali päťky, pretože si mysleli, že som to ani nepočítal, len opísal. Matematika mi pomohla na Pedagogickej fakulte v Prešove, kde som študoval prírodopis a zemepis. Všetky náročnejšie matematické disciplíny som absolvoval bez problémov a v podstate som sa ani učiť nemusel. Stačilo, aby som učivo chápal. Ak nie, musel som sa k výsledku dopracovať rôznymi kombináciami, ale väčšinou som sa k cieľu dostal,“ spomína na svoje študentské časy pán Amrein.
Čo šport, to úspech
Okrem zemepisu, dejepisu a prírody mal v živote pána Amreina svoje nezastupiteľné miesto šport. Ako mladý hrával futbal v svojej rodnej dedine v Žabokrekoch nad Nitrou. Tomuto športu zostal verný aj počas štúdia na Pedagogickej fakulte v Prešove, kde pôsobil nielen ako výchovný pracovník, ale aj ako telovýchovný inštruktor, ktorému sa podarilo svojich zverencov priviesť k nie jednému úspechu. Ako tréner vyniesol svoje futbalové oddiely na takú úroveň, že sa mnohí hráči z nej dostali do prvej ligy. Okrem futbalu sa venoval aj stolnému tenisu. I keď, ako on sám priznáva, stolný tenis nevie hrať až tak dobre, svojich chovancov vytrénoval tak, že v priebehu troch rokov získavali v súťažiach len popredné miesta. „ Stačilo sa len pozerať na to, ako hrajú tí najlepší a všimnúť si dobre ich techniku hry,“ dodáva. V telovýchovných úspechoch pokračoval aj potom, ako sa presťahoval do Bánoviec nad Bebravou. Najskôr pôsobil na ZŠ v Slatine nad Bebravou. Tu peniaze na futbal chýbali, preto zameral svoje trénerské snaženie na basketbal. Úspechy nedali na seba dlho čakať. V priebehu roka sa družstvo basketbalistov prebojovalo do okresného finále, čo bolo veľkým prekvapením, pretože v škole nebola ani jedna basketbalová lopta, hrávalo sa s futbalovými. Basketbal však trénoval aj Bánovciach, kde sa venoval družstvu basketbalistiek. Pán Amrein s úsmevom na tvári spomína na zápas, keď jeho zverenkyne vo finále síce prehrali, ale celý zápas sa bolo na čo pozerať. Najvyššia hráčka v jeho družstve bola totiž menšia, ako najnižšia hráčka v súperovom tíme.
Pod pedagogickou taktovkou
Niektorí odborníci tvrdia, že človek sa rýchlejšie učí a chápe, pokiaľ správne spojí teóriu s praxou. Týmto smerom sa rozhodol uberať aj pán Amrein. Nedostatky, ktoré sa týkali praktickej stránky poznania prírody na škole, sa rozhodol minimalizovať. Prechádzky v prírode a poznávanie okolia sa stali pravidelnosťou, či už na hodinách prírodopisu, zemepisu alebo prírodovedných praktikách. Takýto spôsob výučby sa žiakom nielen páčil, ale sa odrazil aj na ich výsledkoch v rôznych prírodovedných, turistických súťažiach a pretekoch v orientačnom behu. Preto nie je veľkým prekvapením, že pod pedagogickým vedením pána Amreina sa družstvá ale aj jednotlivci mohli popýšiť majstrovským titulom v orientačnom behu, víťazstvom celoslovenskej súťaže v geológii ako aj poprednými umiestneniami v celoslovenských súťažiach. Mnohým žiakom uľahčili tieto víťazstvá aj prijatie na strednú či vysokú školu. Keď sa spýtame pána Amreina, ktoré víťazstvo ho najviac potešilo, jeho odpoveď je jednoznačná: „Bolo to na tábore ochrancov prírody na Bukovej, kde sa stretli najlepšie záujmové útvary ochrancov prírody z Bratislavy a Západoslovenského kraja. Moje deti tam prišli veľmi skromné a niektorí žiaci z iných družstiev sa k nim stavali dosť povýšenecky. Ale situácia sa zmenila, keď z osemnástich cien získali moji žiaci sedemnásť!“
Príroda je základ
Príroda a ekológia sú nerozlučne prepojené. Keď predstavujeme pána Amreina ako milovníka a zástancu prírody, určite nemôžeme vynechať jeho aktivity spojené s ochranou životného prostredia. Dlhé roky pôsobil ako predseda sekcie životného prostredia pri Socialistickej akadémii. Absolvoval 30 až 60 prednášok ročne, kde prednášal o ochrane životného prostredia. Každý, kto sa v Bánovciach nad Bebravou zaujíma alebo pohybuje v tejto sfére, určite veľmi dobre pozná jeho meno, dokonca je pre niektorých priam postrachom. Spolupodieľal sa na založení Ochranárskej organizácie, ktorá práve v tomto meste presadila mnohé veci, týkajúce sa životného prostredia. Jednou z nich bolo aj presadenie plynofikácie kotolne závodu Tatra, či zabránenie spustenia zdroja CTZ, ktorý by svojimi splodinami zamoril mesto. „ Mrzí ma, že sa mi nepodarilo zastaviť likvidáciu zelene, čo malo za následok stovky vyhynutých alebo zle ošetrovaných stromov, čo by sa dalo nazvať aj ako biologická genocída,“ konštatuje pán Amrein. Veľakrát sa dostáva kvôli svojim ochranárskym aktivitám do sporu s mestom. Nebránilo mu to však, aby aj naďalej presadzoval myšlienku potreby ochrany životného prostredia, pretože práve túto oblasť považuje za fenomén, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje existenciu každého človeka.
Okom turistu
Častokrát spoznávame krásy nášho okolia túrami po okolitých vrchoch. Podľa turistických máp a značiek by naše prechádzky mali vždy končiť na predpokladanom mieste. Nie vždy však tomu musí byť tak. Pán Amrein je predsedom Značkárskej komisie, ktorá neustále zdokonaľuje systém turistických chodníkov v našom regióne. Mnohí turisti si pochvaľujú, že v našom a aj širšom okolí patrí turistické značenie medzi najlepšie na Slovensku. A niet sa čo diviť. „Tento región poznám detailne. Nie je tu kopca, alebo dediny, ktorú by som neprechodil. V minulosti ani jedna trasa v regióne nezodpovedala svojím priebehom tomu, čo bolo zapísané na mape. Dokonca bývali na niektorých mapách aj falošné značenia. Keď prišiel cudzí značkár, značil po hrebeni, ale keď cesta schádzala niekde bokom, nechal to tak a vrátil sa naspäť. Takých trás som našiel minimálne päť. Teraz je to prevažne v poriadku, ale nájdu sa aj také prípady, že niektorí ľudia turistické značenie zámerne ničia,“ dodáva pán Amrein.
Všetko treba chápať v súvislostiach
Ak sa budeme na jeho aktivity pozerať v tomto duchu, určite pochopíme, kde získal obdivuhodné poznatky z geografie, histórie či botaniky, ktoré po nasledovnom spracovaní podáva ústne alebo písomne ďalej. „ Požiadali ma, aby som napísal nejaké texty k mapám. A keďže náš región dosť dobre poznám, začal som zbierať materiály. Navštívil som knižnice v historickom a archeologickom ústave, študoval som monografie, ktoré vydali obce, či mestá. Pri ich štúdiu som však často natrafil na rôzne nezrovnalosti. Buď geografické, historické a podobne. Takto som sa stal akýmsi cenzorom, a aby som sám seba neklamal, tak som za tým šiel, aby som sa dopátral pravdy,“ prízvukuje pán Amrein. Vďaka nemu sa teda v súčasných publikáciách a monografiách dočítame napríklad aj to, že presnejšie sa má uvádzať, že Bánovce ležia v Bánovskej pahorkatine, a nie v Nitrianskej, ako to môžeme nájsť v niektorých publikáciách, pretože Nitrianska pahorkatina je príliš široký pojem. Alebo že Bánovce a okolie boli jednou z bášt slovenského jazyka. Dokonca sa môžeme dozvedieť aj to, že v okolí Bánoviec, v Strážovských vrchoch, sa našli štyri nové druhy orchidey pre svetovú vedu, a tým sa táto oblasť začlenila, čo do počtu druhov orchidey, medzi najbohatšie v strednej Európe. Mohli by sme spomenúť ešte veľa príkladov, a tiež veľa popísať o tom, čo všetko pán Amrein urobil práve pre náš región. Nebolo by to však možné. Treba však ešte na záver pripomenúť, že pán Amrein spolupracuje s rôznymi odborníkmi, viacerými vysokými školami, Slovenskou akadémiou vied, využíva archívy a svojou prácou vytvára ohromné dielo pre nás všetkých.
