ku. Každý, kto prišiel v sobotu na koncert do Klubu Lúč, svoje rozhodnutie určite neoľutoval. V playliste sa objavili všetky dôležité pesničky z viac ako 16-ročnej kariéry skupiny. Pred koncertom sme ešte stihli vyspovedať frontmana kapely Whiskyho.
Turné Bestofka hráte bez Sveťa...
Hráme bez neho, pretože je na protidrogovom liečení. Ale koniec turné by už možno mohol stihnúť. Je tam už pol roka a liečenie obyčajne trvá rok.
Ako sa vám bez neho hrá?
Ako sa hrá... Braňo „Temo“ Černák, ktorý za neho zaskakuje, je náš starý kamarát. On je lepší gitarista ako Sveťo, aj lepšie spieva ako on, ale nie je to Sveťo. Bez Sveťa by som si nevedel predstaviť nahrávanie nového albumu. Nedávno som bol za ním na liečení, kde sme spolu nakrúcali klip k bonusovej pesničke Kapitalizmus. Myslím si, že sa dá znovu dohromady a o rok bude robiť novú platňu.
S nakrúcaním klipu v liečebni si mal nejaký zámer?
Nie. Iba sme Sveťa odtiaľ nechceli ťahať do Bratislavy, aby sa mohol v pokoji doliečiť. Ale klip sme chceli nakrúcať s ním. Je členom našej kapely, do pesničky nahrával gitary. Tak som zatelefonoval primárovi Gábrišovi a on nám dovolil, aby sme to u neho na povale realizovali. Nie je to klasická liečebňa, ale skôr komunita na samote uprostred hôr, kde chovajú kone, kravy, kozy, sami si vyrábajú mlieko a syry...
Kvôli drogám kapela stála v rokoch 1995-2002...
V rokoch 94-95 sme všetci mali problémy s drogami, okrem bubeníka a mňa. Ja som síce drogy bral tiež, ale vždy som sa pohyboval nad vodou. Spôsobil to Sveťo, ktorý sa dostal do takého stavu, že už musel byť v nemocnici. Potom sa dostal do nejakej náboženskej sekty, v ktorej zotrval niekoľko rokov a chcel sa izolovať od bývalých kamarátov a rockovej hudby, pretože sa bál, aby zasa neprepadol drogám. My ostatní sme boli v pohode, ale kapelu bez Sveťa sme robiť nechceli. Ani teraz by som nešiel robiť novú platňu bez neho, pretože zostava Sveťo, Braňo a ja je podstatná. Sveťo je najdôležitejší hudobný autor.
Hovorí sa, že impulzom k znovuzrodeniu Slobodnej Európy bola tvoja svadba...
Keď som sa 22. 2. 2002 išiel ženiť, viac ako svadba to mal byť žúr, na ktorom malo hrať kopec kapiel, tak som zatelefonoval Sveťovi, aby prišiel. On na to, že príde, tak som sa ho spýtal, či by sme si spolu nezahrali zopár pesničiek. On na to: jasné. Ani sme nemali skúšku, iba sme si v šatni pozreli akordy a zahrali sme štyri pesničky. O dva-tri týždne mi Sveťo zavolal sám od seba, že by to rád skúsil s kapelou. Samozrejme, hneď prišli ponuky od vydavateľstiev a na koncerty a kapela zasa začala fungovať.
Myslíš si, že teraz sa už z toho dostane natrvalo?
Pevne verím, že má veľkú šancu. Ale nikdy nehovor nikdy...
Prečo kapela nedokáže podržať takéhoto človeka nad vodou?
Ako sme ho mali podržať? Robili sme pre neho veľa vecí. Keď je s nami na koncertoch, tam má najmenšie možnosti zohnať drogy. Drogy, to je záležitosť v jeho hlave.
Ako ste dávali dohromady výberové CD Bestofka?
Dali sme tam pesničky, ktoré sú nám najmilšie. Som rád, že Bestofka vyšla, pretože je veľa ľudí, ktorí chodia na naše koncerty a staršie pesničky nepoznajú. Druhá platňa sa vôbec nedá zohnať, takže teraz poslucháč dostane komplet, na ktorom bude mať všetky základné pesničky a k tomu ešte bonusový Kapitalizmus.
Hudba ku Kapitalizmu je z roku 2003, text si napísal teraz...
Z nahrávania Trojky nám ešte zostali nejaké skladby. Kapitalizmus mala byť jedna z nosných pesničiek toho albumu, ale nestihol som ju otextovať. Aspoň máme bonus (s úsmevom).
Prečo si nestíhal?
V pesničke je ťažké frázovanie, bolo si k tomu treba sadnúť. Ja píšem texty na poslednú chvíľu, keď už na druhý deň nemám čo spievať v nahrávacom štúdiu.
Ktorý album Slobodnej Európy považuješ za najlepší?
Posledný - Trojka. Má najlepší zvuk, aj naše muzikantské výkony sú zrelšie. Sú tam dobré hudobné nápady. Je najdospelejší.
Pred časom sa Slovenskom prehnala vlna neopunku, ktorú reprezentovalo napríklad Iné Kafe. Ako sa ti páčili?
Pripadalo mi to smiešne... Nevadí mi komerčná skupina Rolling Stones, na ktorú chodí milión ľudí, ktorá si hrá svoju hudbu a počuť ich v rádiách, ale vadí mi, keď niekto svoju tvorbu prispôsobuje predaju. Vie, že cieľová skupina sú malé deti, tak pre ne skladá pesničky o tom, čo sa deje v škole. Pritom je 30-ročný chlap. Ale ináč takéto kapely nesledujem. Nemám televízorani rádio. Počúvam svoju hudbu - Lou Reeda, Iggy Popa, Boba Dylana...
V roku 1989 sa zdalo, ako keby kapely vášho typu stratili „nepriateľa“...
Tak to vôbec nie je. Odchodom komunizmu síce odišlo niečo choré, ale svet nikdy nebude dokonalý. Nemám pocit, že by neboli témy.
Takže tvoje punkové texty sú o tom, ako sa nenechať vyprovokovať tým, čo je okolo teba?
Moje texty sú zo života. Nebavilo by ma spievať nejaké bla, bla, bla..., hlúposti, ktoré mi niekto napíše..
Čomu sa venuješ, keď práve nie si uprostred hudby?
Veľa cestujem. Bol som v Afganistane, Chile, Bolívii, Peru, na Srí Lanke. Teraz som bol dva mesiace v Indii.
Dávajú ti tieto cesty aj niečo navrch?
Jasné. Cestujem zásadne do krajín tretieho sveta. Necestujem do Egypta na pláže. Človek z Európy si myslí, že tak, ako žije tu, to musí byť všade. Zrazu prídeš na Srí Lanku a vidíš ľudí, ktorí majú desať detí, žijú z dvadsiatich dolárov mesačne a sú spokojní. Potom sa vrátiš domov a niektoré veci, ktoré ťa trápili alebo rozčuľovali, ti odrazu pripadajú smiešne.
