Čím všetkým ste museli prejsť, než sa stali plány skutočnosťou a galéria začala plniť svoje poslanie?
- Galéria vznikla za vhodných okolností, keď mesto spolu s poslancami mestského zastupiteľstva rozhodli o poskytnutí priestorov bývalej predajne potravín formou verejnej súťaže na zriadenie predajne Diela. Zapojili sme sa a náš projekt vyhral, lebo okrem spomínanej predajne sme ponúkli aj možnosť výstavnej siene, a to bolo niečo nové. Mali sme obavy, ako sa to v Topoľčanoch ujme, lebo ide o malé mesto, a preto máme o to väčšiu radosť, že sa galéria ujala, plní si svoje poslanie a patrí neodmysliteľne do kultúrneho života Topoľčian.
Môžete niečo prezradiť o zákulisí príprav výstav?
- Vo štvrtok otvoríme vernisážou v poradí 106 výstavu od sprístupnenia galérie a tak, ako sa vždy v júni stalo dobrým zvykom, pôjde o výstavu žiakov Albína Brunovského, pretože práve ním sme galériu pred desiatimi rokmi otvárali. Jednu výstavu sprístupníme a už aj myslíme na organizáciu nasledovnej. Máme dlhodobo dohodnutých umelcov a môžeme sa pochváliť, že galéria má už takmer rok dopredu zaplnený kalendár plánovaných výstav. Umelcov vyberáme rôznych, nie je totiž dôležité, čo sa páči nám, ale čo oslovuje verejnosť. Preto si dávame záležať, aby dramaturgia výstav vytvárala priestor pre prezentáciu umenia rôznych foriem a významu (od regionálnych až po medzinárodné). No máme i tradičné výstavy, ktoré sa tu rok čo rok obmieňajú a držia si umelecko-výtvarný prezentačný štandard na vysokej úrovni. Ide napríklad o spomínanú júnovú prezentáciu umeleckých diel slovenských grafikov – žiakov Albína Brunovského, na topoľčianske hody sa zasa snažíme dať do popredia niekoho, kto má alebo mal niečo spoločné s Topoľčanmi, na Vianoce zasa predstavujeme každoročne insitné umenie... Príprava výstavy je najmä o komunikácii s autorom, dohovore a preprave umeleckých diel, zabezpečení poistenia a keď ide o zahraničné diela, treba myslieť i na prevoz cez hranice, čo býva komplikované a náročné.
Počas tých desiatich rokov navštívilo galériu veľa osobností nielen výtvarného, ale tiež hudobného, spoločenského či politického života. Môžete menovať?
- Za tých desať rokov sa u nás vystriedalo mnoho osobností – prezident SR Rudolf Schuster, veľvyslanci, svetoznámy poľský režisér Krzyzstof Zanussi, Paľo Hammel, Peter Justin Topoľský, Adriena Bartošová, Juraj Burian, Eva Máziková a ďalší, o významných osobnostiach výtvarného umenia nehovoriac. Na vernisáže chodí veľa ľudí a panuje na nich vynikajúca, uvoľnená atmosféra. Pri inštaláciách výstav sa zameriavame na to, aby prinášali radosť, pokoj a tiež zamyslenie ľudí, ktorí si tie diela prídu pozrieť. Meníme ich po 4 – 6 týždňoch a za tú dobu navštívi galériu 3 – 4 tisíc návštevníkov. I keď sú vernisáže na pozvánky, môže prísť každý, máme voľný a najmä bezplatný vstup, rovnako ako na výstavy. A tiež máme veľmi dobrú spoluprácu s týždenníkom MY Dnešok, ktorý uverejňuje všetky potrebné informácie o konaní vernisáží.
Nemôžeme nespomenúť dreveného koníka, ktorý vo vašej galérii plní funkciu kroniky...
- Ako spomienku na jednotlivé výstavy sme zaviedli tradíciu podpisov na dreveného koníka. Po desiatich rokov podpisovania sme na tom tak, že koník je už husto popísaný a budeme musieť niečo vymyslieť. Priatelia nám poradili, aby sme naňho dali prirobiť sedielko s medailónikmi na podpisy. Radi si necháme poradiť, prípadne prinesieme nového koníka. Predsa len, ide o milú atrakciu, ktorú si veľmi obľúbili najmä tí najmenší návštevníci galérie.
Autor: Zhovárala sa Miriam MARTIŠKOVÁ
