emolačnou čatou, aby stavbu zlikvidovali. V tomto prípade ide o jeden z prvých prípadov na celom Slovensku, keď úrady trvajú na zrovnaní čiernej stavby so zemou.
Asistovali aj policajti
Na exekúciu si Roman Kováč, majiteľ stavby nespomína v najlepšom. Posedel si aj na polícii, aby vysvetlil svoje konanie, ktoré si policajti vysvetlili ako bránenie výkonu exekúcie. „Rodičia sú majiteľmi pozemku, na ktorom je stavba, ale nikto im nedoručil písomné vyrozumenie o návšteve exekútorky. Povedal som, že nemám oprávnenie pustiť cudzích ľudí na pozemok. Policajt však tvrdil, že keď tu bývam, môžem ich vpustiť. K tomu som sa nevyjadril. Sami si otvorili bráničku a začali odstraňovať konštrukčné opory, ale ja som im v tom bránil. Snažil som sa ich dať naspäť. Policajt mi vysvetlil, že marím výkon exekúcie a zobral ma k ním na oddelenie, aby sme spísali záznam. Medzitým zdemolovali strešnú krytinu, odpojili technológiu. Vrátil som sa o dve hodiny,“ spomína si Roman Kováč na 5. júna. Exekúcia pokračovala aj na druhý deň a opäť ho predviedli na policajné oddelenie. Odvtedy sa so stavbou nehýbalo.
Ani ryba ani rak, ani garáž ani lakovňa
Vo dvore rodinného domu na Šípovej ulici v Topoľčanoch, v časti tzv. mraveniska od roku 1999 začali stavať bratia Kováčoví garáž. Stavbu chceli zlegalizovať až dodatočne a s tým sa vôbec netaja. V zadnej časti garáže je aj lakovňa so sušiarňou. A práve tá je kameňom úrazu. Kvôli nej nemôžu dostať povolenie stavebného úradu.
Paradoxom je, že na lakovňu sa podarilo získať všetky možné povolenia. Mesto na základe emisného a aj imisného posudku súhlasilo s lakovňou, odpadové hospodárstvo bez problémov prešlo cez obvodný úrad životného prostredia. Mesto však neustále tvrdilo, že prevádzka lakovne nemôže stáť v obytnej zóne. „Mesto odporučilo postaviť lakovňu 100 metrov od najbližšieho rodinného domu. To je pomaly dĺžka futbalového štadióna. Taký pozemok sa pomaly ani nedá nájsť v intraviláne Topoľčian, ale aj tak v samotnom meste stoja aj iné lakovne. Magistrát zdôrazňoval skutočnosť, že nesúhlasí s využívaním stavby na účely lakovne a sušiarne z hľadiska územno-plánovacieho. Podľa Kováčovcov však mestské regulatívy pripúšťajú v priestore Šípovej ulici napríklad malý autoservis alebo maliarsku a natieračské dielňu.
Bez zápachu, prachu a hluku?
Prevádzka lakovne bola naplánovaná podľa slov Romana Kováča tak, aby v priemere urobili jedno auto za týždeň. Každý diel, či je väčší alebo menší pobudne v lakovni asi tri dni – jeden deň ho obrúsia a zatmelia, druhý nalakujú a tretí namontujú. Napriek tomu susedia tvrdia, že sa pracovalo vo dne v noci. „Boli sme aj na dovolenke na Orave a susedia tvrdili, že sme lakovali,“ rozhovorí sa o nežičlivosti susedov. Sám predkladá kladné potvrdenia a posudky rôznych úradov, okrem iného mestského úradu. Argumentuje aj kvalitnými lakmi, ktoré sú vodou riaditeľné a podľa európskych noriem.
Obaja bratia lakovali autá, ale Jozef len získaval potrebnú prax, Roman mal riadne živnostenské oprávnenie. Keď sa hovorí o lakovni, jedným dychom dodávajú, že susedia im neprajú. Jozef Kováč dokonca bol právoplatne odsúdený za nedovolené podnikanie, keď nepriznal príjem. Obvinený však tvrdí, že všetko je vykonštruované, lebo na faktúrach nefigurovalo jeho meno, on len odovzdal kontakty vrábeľskej firmy s lakmi topoľčianskej lakovni.
Lepší vrabec v hrsti...
Roman Kováč napriek exekúcii sa stále nádejá, že sa mu stavbu podarí zlegalizovať ako garáž. Aj keď s lakovňou už nepočíta. Pokúsi sa zrušiť si živnosť. S lakovňou by si ešte možno čo-to začal, ale už nie v Topoľčanoch, ktoré sú podľa neho nežičlivé voči malým podnikateľom a kvôli konfliktom so susedmi. Buď nákladnú technológiu predá, alebo sa bude snažiť pripraviť si podmienky na spustenie lakovne niekde na dedine. Ale to je vraj hudba budúcnosti.
Susedské vzťahy autolakovňa výrazne narušila
„Načierno“ zriadená lakovňa a sušiareň osobných áut v zástavbe rodinných domov veru neprospela k zlepšeniu susedských vzťahov, práve naopak, rodiny žijúce v okolí začali proti tomuto dielu tasiť všetky zákonom dovolené „zbrane“. Niekoľko rokov sa susedia sťažovali, kde sa len dalo, upozorňovali, súdili sa. „Dlhých päť rokov sme čakali na ten moment, keď konečne úrady rozhodnú o zbúraní lakovne. Poviem vám, bolo to niečo hrozné. Autolakovňa nielenže nebola povolená patričným stavebným úradom, či úradom životného prostredia, ale prevádzkovateľ dokonca na túto činnosť nemal ani živnostenské oprávnenie a neplatil dane, za čo ho aj súdne stíhali. Svojou prevádzkou zamoroval exhalátmi acetónu a rôznych riedidiel autolakov prostredie a ohrozoval zdravie nás všetkých, ktorí žijeme v bezprostrednej blízkosti lakovne. Prípravky ničili vegetáciu, zamedzovali nám vstup do záhrad či dvorov. Pravidelne dochádzalo k rušeniu nočného pokoja, pretože lakýrnické práce robili aj v noci a rovnako v dňoch pracovného pokoja (nedele a sviatky). Tiež sme žili v strachu o svoje životy a majetok, pretože vo dvore autolakovne sa nachádzali farby, riedidlá, kyslíkové a plynové fľaše na vypaľovanie karosérií a hrozilo, že z možnej nepozornosti (napríklad spôsobenej manipuláciou s otvoreným ohňom), by sa mohla stať tragédia,“ opisuje nám situáciu ohľadom čiernej stavby sused Jozef Grman. Nezákonné používanie lakovne, obmedzovanie osobnej slobody, poškodzovanie zdravia a životného prostredia – dosť na to, aby Okresný úrad – odbor životného prostredia v Topoľčanoch vydal ešte 26. 8. 2002 rozhodnutie spolu s nariadením o odstránení stavby do 20. 2. 2003. Avšak nestalo sa tak. Lakovňa spolu so sušiarňou plnila aj napriek tomu svoju funkciu ďalej. „Stavebný úrad najskôr skúmal, či stavbu postavenú bez stavebného povolenia nie je možné dodatočne povoliť. V tomto bol voči stavebníkovi ústretový a vydal rozhodnutie o odstránení stavby až po tom, čo si stavebník nesplnil voči stavebnému úradu svoju povinnosť ani v ďalšej stanovenej lehote a to mohlo v tej dobe viesť k legalizácii stavby. Mesto Topoľčany nesúhlasilo s vydaním dodatočného stavebného povolenia preto, lebo stavba je v obytnej zóne a negatívne stanovisko vyjadrili v stavebnom konaní viacerí vlastníci susediacich nehnuteľností. V súčasnosti je právoplatne vedené exekučné konanie na odstránenie stavby lakovne so sušiarňou, pričom mesto čakalo na dobrovoľné splnenie si povinnosti prevádzkovateľom viac ako 18 mesiacov. Až po tejto lehote sa obrátilo na súdneho exekútora s návrhom na výkon rozhodnutia,“ vyjadrilo sa právne oddelenie Mestského úradu v Topoľčanoch.
Za asistencie polície sa teda 5. júna 2006 začalo s rozoberaním autolakovne. „O asistenciu políciu požiadala topoľčianska exekútorka, ktorá prišla k čiernej stavbe na Šípovej ulici v Topoľčanoch s búracou čatou. Majiteľ im v búraní bránil, preto bude riešený za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Teraz musí exekútorka požiadať súd, aby vydal nariadenie o vyprataní budovy. Až potom sa môže pokúsiť stavbu zbúrať,“ povedala nám hovorkyňa KR PZ v Nitre Renáta Čuháková.
Autor: ab,mm
