i originálny Otec roka zvíťazil detský lekár z Bánoviec nad Bebravou Marián Kocán, ktorý sa stal aj absolútnym víťazom súťaže.
Kto vás prihlásil do súťaže?
Prihlásila ma tam pani učiteľka z materskej školy, kde chodí môj syn. Už dlhšiu dobu sa o nás zaujíma a my sme s ňou veľmi spokojní. Spýtala sa ma, či nebudem mať nič proti tomu, keď ma do tejto súťaže prihlási. Ja som s tým súhlasil, a vôbec som nečakal, že to skončí takto.
Kedy ste sa dozvedeli, že ste víťazom tejto súťaže?
Bolo to 18. júna v Primaciálnom paláci v Bratislave. Pozvali všetkých finalistov spolu s rodinami a tiež s tými, ktorí ich do súťaže prihlásili. Okrem zástupcov týždenníka nás privítal aj primátor Bratislavy Ďurkovský. Dovtedy som vôbec nič netušil, až tu som sa dozvedel, že som anketu vyhral. Po vyhlásení výsledkov bola slávnostná recepcia. Potom sme mali prechádzku po Starom meste a tiež plavbu po Dunaji. Poobede sme mali olovrant v McDonalde, kde bol pripravený hodinový program. Bol to veľmi príjemne strávený deň.
Aké ceny ste získali?
Okrem množstva menších cien som získal týždenný pobyt pre celú rodinu v kúpeľoch Dudince a tiež dvoch drevených koníkov, ktorí symbolizujú večné chlapčenstvo. Táto cena je putovná a jedeného koníka odovzdám o rok do rúk Otcovi roka 2007.
Od vyhlásenia výsledkov ste absolvovali už niekoľko rozhovorov a vystúpení v médiách.
Ako vníma vaše okolie tento úspech?
Stretol som sa s pozitívnymi reakciami. Veľa ľudí, či už z okolia, bývalého pracoviska, ale aj pacienti v ordinácii mi blahoželajú. Dokonca ešte aj po dvoch týždňoch mi chodia sms-ky s gratuláciou. Je to príjemný pocit.
Pôsobíte ako detský lekár v Žabokrekoch nad Nitrou a v Chynoranoch. Bol to vždy váš sen, stať sa detským lekárom?
Vždy som mal veľmi rád deti. Keď som sa po skončení štúdia na strednej škole rozhodoval čo ďalej, rozmýšľal som medzi medicínou a učiteľstvom. Nakoniec zvíťazila medicína, stal som sa detským lekárom, takže pri deťoch som zostal.
Je o Vás známe, že ste lekár, ktorý je ochotný v prípade potreby prísť k detským pacientom aj v noci alebo cez víkend. Stáva sa to často?
Je pravda, že sa mi niekedy stáva, že mi volajú rodičia aj o pol desiatej večer, aby som im, keď už nič iné, aspoň poradil, čo treba robiť s malým pacientom. Celkom v noci mi ale nevolajú. Ľudia sú veľmi tolerantní a snažia sa to nevyužívať, pokiaľ to naozaj nie je potrebné. Ale už som bol pichať injekciu aj o desiatej večer. Keď je však niečo naozaj akútne, tak, samozrejme, pomôžem.
Vy máte dve deti - Františka a Markétku, ktoré ste si spolu s manželkou adoptovali. Prečo ale hneď dve?
A prečo nie? Väčšinou, keď ľudia uvažujú nad adopciou, tak rozmýšľajú o jednom dieťati. Ale keď prídete do zariadenia a ukážu vám dvoch súrodencov, ktorí spinkajú vo svojich postieľkach a máte možnosť si ich zobrať... .Keď sa zobudili, dievčatko sa hneď rozbehlo ku mne a chlapec k manželke. Sadli si nám na kolená a už sme bez nich neodišli.
Aké aktivity majú vaše deti?
Syn chodí na gitaru, tancuje brakedance. Hráva futbal, basketbal, v zime spolu lyžujeme, alebo hráme hokej. Dcérka chodí do ĽŠU - hrá na husle a tiež rada kreslí. Sú to veľmi aktívne deti, takí malí čertíci.
Aké koníčky máte vy?
Všetok voľný čas sa snažím venovať svojim deťom. Ony sú pre mňa najdôležitejšie a zároveň sú mojím najväčším koníčkom.
Autor: Ďakujem za rozhovor Martina DUŠOVÁ
