zisťovať, čo všetko nevie, čo všetko formuje život v dedine a čo všetko sa musí naučiť. Na to štyri roky nestačia.“
Pani Darina Gerhátová je starostkou šestnásť rokov, odvtedy, ako sa z mestskej časti Topoľčian stali Chrabrany samostatnou obcou. Vie teda veľmi presne, prečo to hovorí. Pravda, má na mysli také starostovanie, ktoré sa popri každodennosti neustále zaoberá budúcnosťou, rozvojom a zveľaďovaním obecného života.
Fondy, projekt, granty
Zvoliť si tému rozhovoru s D. Gerhátovou a potom sa jej držať, nie je jednoduché. V jej pracovni sa prelína sieť informácií, povinností a rozhodnutí spojených s bežným fungovaním dediny s mnohovrstevnou agendou rozvojových zámerov a uskutočňovaných programov. Od drobných údržbárskych, skrášľovacích cez zveľaďovacie až po územno-koordinačné a riadiace systémové.
Konkrétnym príkladom slov o „dlhodobosti“, a hlavne cieľavedomosti, starostovského postu je budovanie a v najbližších dňoch oficiálne otvorenie budovy spoločenského, viacúčelového, nekomerčného Domu rozvoja vidieka, ktorý bude v Chrabranoch miestom na neformálne vzdelávanie, trávenie voľného času, dobrovoľníckych aktivít, vítania hostí a podobných obecných udalostí.
„Presne pred tromi rokmi sme požiadali o finančnú podporu projektu z predvstupového programu EÚ SAPARD. Bolo to vtedy jediné kolo umožňujúce takúto žiadosť podať v rámci opatrenia diverzifikácia vidieckych činností,“ vracia sa chrabrianska starostka k staršej dokumentácii, „uplynulo pol roka, počas ktorého sme nevedeli, či z toho niečo bude. Na začiatku roku 2004 sme sa dozvedeli, že náš projekt prešiel, podpísali sme zmluvu o budúcej zmluve s implementačnou agentúrou, medzitým sme uvoľnili budovu malotriednej základnej školy, ktorú sme umiestnili do škôlky, nasledovali výberové konania na dodávku projektov a stavby, začalo sa stavať. Prestavba budovy bola rozvrhnutá na tri etapy. Pravidlá finančnej podpory totiž určujú, že najprv treba zaplatiť z vlastného rozpočtu a až po dôslednej kontrole kvality stavebných prác a ich financovania – ak dobre dopadne – prídu európske peniaze. V našom prípade to bolo 27. decembra 2004. Vlani prebehla druhá etapa, peniaze sme dostali niekedy v októbri, no a dnes už dorábame drobnosti, čistíme okná a kľučky,“ podrobne popisuje D. Gerhátová príbeh dnes už žlto svietiacej budovy Domu rozvoja vidieka. Naznačuje, že bez pripravenosti podstúpiť určité riziko, bez dobrej znalosti projektovacej praxe, pravidiel poskytovania finančnej podpory, a hlavne ich úzkostlivého dodržiavania, nemá význam sa do podobného projektu púšťať. Obec má štyri a pol milióna korún úver od komerčnej banky. Pani starostka dodáva, že ak obec postupuje korektne, nemá problém so získaním bankového preklenovacieho úveru.
Časté mediálne správy a zmienky o štrukturálnych fondoch EÚ môžu vzbudzovať v nezasvätenom človeku predstavu pohodlne získaného prospechu. To by bol však veľký omyl a trpké sklamanie. Je to zložitý proces, nehovoriac o ešte stále ťažkopádnom úradovaní spojenom s poskytovaním finančnej podpory. Čo platí viac-menej aj o ďalších programových schémach.
V chrabrianskom obecnom úrade o tom vedia svoje. Naučili sa však držať sa zásady – na príležitosť treba byť pripravený! Štyridsaťdva úspešných žiadostí o granty za ostatných osem rokov je jasným potvrdením, že komu sa nelení, tomu sa zelení. Spomeňme chránenú dielňu, ktorá vznikla s podporou Európskeho sociálneho fondu. „Pre celý školský súbor v nich pani Opátová ušila chrabriansky kroj podľa vzoru, ktorý som mala odložený,“ hovorí starostka, „v dielni šijeme tzv. eko-tašky, spomienkové predmety a hádam už ani nie je v dedine rodina, z ktorej by si nepriniesli prišiť odtrhnutý zips na vetrovke,“ dodáva s úsmevom.
Rovnako s podporou úradu práce obec zamestnala štyroch nezamestnaných na stály pracovný pomer na drobné údržbárske práce a služby pre obec. „Pracovná zmluva je úplne niečo iné než improvizácia aktivačných prác,“ vyslovuje svoju skúsenosť D. Gerhátová, „viem, že s tým človekom môžem počítať, môžem ho lepšie kontrolovať a motivovať a aj on má určitú istotu.“
Vďaka podpore Nádacie pre deti Slovenska z programu Hodina deťom mohli kúpiť materiál na spomínané kroje, úspešná žiadosť o grant z Nádacie Ekopolis priniesla drvič na konáre, iná koruny na opravu lavičiek... Samozrejme, nie všetky projekty, ktoré vznikli v Chrabranoch, boli v konkurencii ostatných úspešné. S tým však musí uchádzač o grant vždy počítať.
Ľudský život je
kritériom rozvoja
Cesta od jednoduchého k zložitejšiemu vedie k aktuálnemu, rozbiehajúcemu sa projektu – centrum pre rozvoj troch mikroregiónov, Svornosť, Západný Tribeč a SOTDUM. Tak ako za už spomínanými stojí aj za týmto projektom Barbora Gerhátová, nevesta pani starostky. V tomto prípade však už nemožno hovoriť o „chrabrianskom“ zámere, ale o projekte pokrývajúcom minimálne tretinu územia Topoľčianskeho okresu, na ktorom žije 26-tisíc obyvateľov. Ide o uplatnenie rozvojového modelu LEADER, ktorého základnou myšlienkou je napĺňanie želaní a očakávaní podľa predstáv jednotlivých občanov, resp. ich skupín. Rozvojové plány nepredkladajú vládne či regionálne autority, ale vznikajú na základe rozhovorov s ľuďmi v ich domovských obciach. V Chrabranoch bude jedno z piatich koordinačných centier v Nitrianskom kraji.
Všetky krátkodobé i dlhodobé zámery sa formujú na pozadí všedného obecného života viac ako 240 chrabrianskych domácností, dobrovoľníckych aktivít, spôsobu trávenia voľného času.
„Radšej hovorím o tom, čo sa nám podarilo, nie pre chválu, ale pre povzbudenie, ale nezatváram oči pred problémami, pred spornými situáciami,“ vysvetľuje D. Gerhátová svoju komunikačnú stratégiu. „Napríklad odpad, nie že by bolo všetko ako má byť, ale v ostatnom čase sa správanie občanov očividne mení k lepšiemu, a to ja som na odpadky a čierne skládky veľmi citlivá.“
Starostka chváli obecný dobrovoľnícky hasičský zbor a solidaritu ľudí z jari tohto roka, keď aj v Chrabranoch mali povodeň. „Na minúty sa meral čas, v ktorom sa zhromaždili ľudia, aby si navzájom pomáhali a hasiči v tých ťažkých chvíľach obetavo plnili kľúčové záchranárske úlohy,“ spomína si starostka.
Po verejnom „prevetraní“ sa podarilo podľa slov pani starostky vyriešiť napätie a konflikt vo futbalovom oddieli Družstevník Chrabrany, čo je v skutočnosti obecný klub, pretože náklady na prevádzku klubu znáša obecný rozpočet. Už sa chvíľu zdalo, že v obci so 750 obyvateľmi zanikne futbal, ale športový klub sa zaregistroval ako občianske združenie, určili sa pravidlá vzťahov medzi obecným úradom a oddielom podľa osvedčeného latinského – clara pacta, boni amici, čisté účty, dobrí priatelia.
V Chrabranoch podobne ako v susedných dedinách zapĺňajú sálu kultúrneho domu slávnosti na poctu Dňa matiek, seniorské posedenia v októbri, mikulášsky večierok pred Vianocami. Vždy s dychovkou, so spevom i pohostením. Záhradkári pozývajú spoluobčanov na fašiangovú rozlúčkou s nebožkou basou.
Novinkou je pozvánka mladých ľudí z Chrabrian, ktorí od mája pripravujú na ihrisku športovo-zábavné sobotňajšie popoludnia a medzitým sa záujemcovia učili vyrábať gelové sviečky, „beží“ kurz keramikárov, pripravujú sa lekcie aranžovania kvetov, maľovania na sklo a ktovie, čo všetko ešte vymyslia. Dobré nápady Mladých chrabrianskych filantropov, ako si hovoria, koordinuje i uskutočňuje Monika Fodorová s finančnou podporou Nitiranskej komunitnej nadácie a Nadácie SPP.
Chrabrany sa vybrali modernou cestou. Aj v budúcnosti by mala byť kombináciou drobných a obetavých skutkov, ktoré nestoja veľa peňazí, ale vzbudzujú rešpekt a úctu, a vynaliezavého využívania možností, ktoré poskytuje domáci a širší rámec demokratickej samosprávy opierajúci sa o európsku solidaritu.
