. Preto sa mu stal oporou trojkolesový bicykel, na ktorom sa vozí od rána do večera. Samozrejme, keď ho nemá pokazený – ako v týchto dňoch.
„Doktori mi vraj chceli nohu operovať, no údajne sa našiel papier o tom, že moja mama s operáciou nesúhlasila. Keď ešte žila, bol som zatvorený iba v byte, musel som ju poslúchať a piť teplú vodu. Neskôr mi dovolila voziť sa na bicykli, ktorý som dostal, keď som mal 18 rokov. Mama sa o mňa veľmi bála. Otec s nami nežil, ale aj ten už zomrel,“ začína svoje rozprávanie Branislav. Sympatický mladík sa o smrti matky dozvedel v nemocnici, kde bol toho času hospitalizovaný. „V nemocnici som ležal štyri týždne. V tom čase mamu pobolievalo okolo pupka. Nepomohla ani rýchla zdravotná služba – zomrela na prasknuté slepé črevo. Odvtedy sa o mňa stará rodina – nosia mi každý deň jedlo, okúpu ma, operú mi veci, pomáhajú mi. Ale i tak mi je samému smutno. Keď mám v poriadku bicykel, od rána až do neskorého večera sa na ňom vozím. Bicykel mi vyrobili na mieru a je to už môj druhý.“ A ako Branislav vníma svoj handicap? „Musel som si zvyknúť, nič iné mi ani nezostalo. Problém mi robia schody bez zábradlia. Nosím ortopedickú obuv, ale môj handicap tým nezakryjem. Už neriešim, že sa malé deti smejú mojej chôdzi, ukazujú na mňa prstom alebo že sa dospelí po mne otáčajú. No ja za to nemôžem. Stalo sa mi párkrát, že mi niekto pokazil bicykel, keď som ho mal v meste odstavený. Ja som zasa dobráčisko – keď nepomôžem, určite neublížim,“ dodáva Branislav, ktorý je najradšej v spoločnosti ľudí. Preto nemôže chýbať na žiadnej verejnej mestskej akcii. „Doma ma to samého nebaví, preto chodím rád na podujatia. Tiež som členom jednej politickej strany a pravidelne sa zúčastňujem na jej zasadnutiach. A aj MY Dnešok si prečítam. Páčia sa mi reportáže o Topoľčanoch – som rodený Žochár, na takéto informácie si potrpím,“ povedal so smiechom Branislav a ukázal prstom na presklenú vitrínu v izbe, kde mal vystrihnutú fotografiu nášho redakčného tímu, ktorá začiatkom tohto roka vyšla v novinách. Keďže samota mladému mužovi zjavne prekáža, spýtali sme sa, či neuvažoval o priateľke. „Mám kamarátky, ale čo keď všetky chcú zdravých mužov s veľkým obnosom peňazí v ruke. Keby sa nejaká našla, nebol by som proti,“ usmieva sa Branislav.
