„Koncom júla sme robili obhliadku chotára a úroda sa ukazovala slušná. Vývin počasia však vytvoril také podmienky, že žatva bola skorá a rýchla, a to znamená v našom okrese zlý stav veci. Ideálne je, keď žatva začína po 15. júli a trvá dva-tri týždne. Tento rok u nás začala žatva 5. júla,“ informoval riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory František Streďanský.
Ako prvý sa začal žať ozimný jačmeň. Ten patrí medzi najskoršie plodiny okresu. Najviac plochy zaberá pšenica a jačmeň, z olejovín repka. „V našom okrese sa pestujú na 62 percentách plochy obilniny, ale súčasná doba nás tlačí do zmeny. Agronomicky zdôvodniteľné sú u nás olejoviny, lebo sa nepoužívajú len v potravinárskom priemysle, ale aj ako alternatívne palivo - lisovaný olej sa pridáva do fosílnych palív,“ povedal F. Streďanský.
Hlavným odberateľom plodín je stále živočíšna výroba, ktorá zostala v Topoľčianskom okrese ešte stále intenzívna. Dokonca okres je lídrom vo výrobe brojlerového mäsa.
Nepriazeň počasia počas roka sa odrazila predovšetkým na úrode jačmeňa. Musel sa siať v apríli, keď boli ešte nízke teploty. Potom prišli záplavy, ktoré osivo vyplavili. Najviac škôd utrpela Nitrianska Streda, kde sa miestami sialo aj trikrát. Posledný úder dorazil v júli, keď prudké horúčavy spôsobili zahorenie obilia.
Napriek ťažkostiam čísla hovoriace o výnosoch na hektár nie sú najhoršie. Poľnohospodárov však trápi kvalita. „Rýchle dozrievanie obilie zasušilo a dôležité pekárenské a mlynárske hodnoty (pádové číslo) nie sú najlepšie.“
Farmár stráca zisk
Predseda jedného z najúspešnejších poľnohospodárskych družstiev PPD Prašice – Jacovce Jozef Urminský (na snímke) nezhodnotil uplynulý rok ako úspešný. Podľa neho sa farmár musel vyrovnať hneď s niekoľkými hendikepmi. Prvým je znížená kvalita obilia, ktorú spôsobila nízka vlhkosť zrna pri zbere, druhú stratu majú na svedomí nízke výkupné ceny. „Rozhodujúci odberatelia vyhlásili ceny na august a september v podstate na úrovni minulého roka. Pre porovnanie je však dôležité si uvedomiť, že vstupy do poľnohospodárskej výroby sa zvýšili. Elektrina o 8-11%, plyn o 30 % a nafta, ktorá je hlavnou pohonnou látkou, až o 11 %. Ceny ošípaných poklesli o 6%, brojlerov o 16%, ale v obchode o 6,3%. To znamená, že slovenský farmár bude mať po tohoročnej žatve len nízky zisk.“
Veľkí spracovatelia repky síce cenu zvýšili asi o tisíc korún, ale podľa Urminského ani toto nie je vzhľadom na náklady ideálny nárast.
„Chceme porovnateľné konkurenčné prostredie, ako má francúzsky či nemecký farmár. Úspešný slovenský farmár je predsa hlavným nositeľom života a rozvoja na vidieku“. Vstupy síce kupujeme za svetové ceny, ale vo výstupoch – cenách sme pod úrovňou pôvodnej európskej pätnástky,“ argumentuje predseda prašického družstva, zároveň aj predseda Združenia pestovateľov obilia na Slovensku a Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Autor: ab
