pre takéto deti vyčlenilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny finančné prostriedky, ktorými prostredníctvom úradov práce zastrešilo viacero projektov. Na ich realizáciu však bolo potrebné získať akreditáciu v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele detí. Získalo ju i Centrum sociálnej prevencie v Topoľčanoch.
„Po získaní potrebnej akreditácie nás oslovilo asi sedem úradov práce, ale keďže by sme realizáciu projektov časovo nestíhali, vybrali sme si tri – Topoľčany, Piešťany a Nové Mesto nad Váhom. Topoľčiansky úrad práce si určil z ponuky projektov dva – Sanácia rodinného prostredia pri deťoch s nariadenou ústavnou výchovou a výchovnými opatreniami (tri trojdňové programy) a Výchovno-rekreačný program (päť jednodňových programov a jeden trojdňový program),“ informovala nás Beáta Hlohovská z Centra sociálnej prevencie.
Prvý projekt (sanačný) je zameraný na obnovenie prirodzeného rodinného prostredia dieťaťa a zabezpečenie úpravy rodinných pomerov dieťaťa, na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, jeho návratu do biologickej rodiny. Projekt pomáha deťom a rodičom nadobudnúť stratené sebavedomie, vnútornú harmóniu a zároveň aj komunikačné zručnosti v životne náročných situáciách, ako sú stres, agresivita, manipulácia, sociálna prevencia a podobne. „Tento trojdňový program sme realizovali v Opatovej. Stretli sa tam deti s rodičmi, ktorí boli od seba dlhšie odlúčení. Rodiny vyberal úrad práce a spolu nás tam bolo 34. Vytvorili sme tri skupiny pre deti a jednu pre rodičov. Mali sme tam lektorov, animátorov, dozor a zdravotníčku. Museli sme sa prispôsobiť ako deťom, tak i rodičom, pretože ide o ľudí, ktorí nemajú v sebe vypestovaný pocit zodpovednosti a keď ich nedostatočne motivujete, prestane ich program baviť. V Opatovej sa stretli rodičia s deťmi, ktorí sa nevideli rok a pol, dokonca sa stretli i súrodenci, ktorí sa ešte nikdy nevideli. Mali sme tam tiež onkologicky chorého chlapca. O jeho zdravotný stav sme sa zo začiatku i obávali, lebo len pred pár dňami sa podrobil vážnemu zákroku. Starostlivosť počas tých troch dní bola veľmi náročná, lebo keď sa na jednom mieste stretne viac detí s poruchami správania, konflikty vznikajú ako na bežiacom páse. No myslím si, že nám toto prvé stretnutie vyšlo nad očakávania. Všetky deti sme udržali, žiadne neušlo, práve naopak – pýtali sa, kedy zorganizujeme ďalšie takéto stretnutie. Do konca roka sú v pláne ešte dve. Deti sa okrem výcviku venovali súťažiam, športovým aktivitám či kúpaniu v bazéne,“ hovorí Beáta Hlohovská, ktorá si počas tých troch dní všimla i rôzne negatíva. „Jasne sa ukázalo, že nie je detský domov ako detský domov. Zarazilo ma, keď som zistila, že niektoré deti sú v detských domovoch dopované sedatívami – liekmi na spanie, ktoré im podávajú trikrát denne. Vraj je to preto, lebo by sa inak nedali zvládnuť. Za tri dni sa tento problém vyriešiť nedal, preto som sa rozhodla ním čo najskôr zaoberať. Nie je predsa normálne, aby v deťoch v domovoch pestovali závislosť na liekoch“.
Výchovno-rekreačný program je zameraný na zmenu správania u detí s poruchami správania. Prebieha spolu s rodičmi a vplýva na zvýšenie tolerancie, sebaúcty, komunikatívnosti, tvorivosti. Vedie k zníženiu napätia, agresivity, pasivity, depresií a riešia sa tu konkrétne výchovné problémy.