Ján Hertel, starosta maličkých Svrbíc, obišiel ešte celkom dobre. Na obecnom majetku nenašiel žiadnu škodu, pivnice vytopilo len v dvoch rodinných domoch. „Problémy sú teraz s cestármi, lebo doteraz si nevyčistili kanály. Sme síce koncovou obcou, ale nemusia nás zanedbávať,“ povzdychol si starosta. Z malého obecného rozpočtu si na takéto práce pri štátnej ceste netrúfne. „Ešteže máme obecný úrad na kopci, lebo dopadnúť ako Orešany, to nie je bohviečo,“ zalamuje rukami.
Tristočlenné Orešany dopadli z obcí na rázcestí za Radošinou najhoršie. Obecný úrad plával v bahne a nánosy okolo budovy ešte stále dávajú tušiť, čo za silu mala voda. Pri prvej búrke vo štvrtok 22. júna dokázala upchať kanalizáciu, na druhýkrát už vyrazila dvere obecného úradu na prízemí a zaplavila starostovu úradovňu.
„Na majetku obce je asi 200 -tisícová škoda, ale o mnohých veciach ešte nevieme. Len zisťujeme, čo funguje a čo nie. Spisy – evidenciu a účtovníctvo od roku 2003-máme úplne zaplavené, takže to musíme nanovo urobiť,“ informoval starosta Róbert Kopáčik. „Ako prvú sme zachraňovali hlavne techniku. Poumývali sme ju a zisťovali, či ide. Hneď sme kúpili nový počítačový systém a starší nábytok. Ten náš z drevotriesky sa rozmočil a je už nanič. Aj linoleum sme museli z kancelárie vyrezať, lebo tam bol 20 centimetrový nános blata. Teraz robíme dlažbu.“
Zachránené i keď poškodené veci sú teraz dočasne umiestnené v sále kultúrneho domu ako svedkovia absolútneho ničenia. Starosta predpokladá, že úrad v pôvodných priestoroch by mal byť opäť funkčný v októbri. Keďže budova nebola poistená, jedinou možnosťou na získanie peňazí je štátny rozpočet, ktorý pri takýchto katastrofách hradí 30 percent škody. „Budovu sme chceli už skoršie poistiť, ale poisťovne to nechceli urobiť, lebo sme v zóne, kde je zvýšená možnosť povodní.“
V týchto dňoch sa dá starosta ešte stále zastihnúť v pracovnom oblečení, ako spolu s nezamestnanými na aktivačných prácach zfunkčňujú úrad. Len z okolia kultúrneho domu vyviezli 56 vlečiek blata. Zatiaľ sú hotové nové stierky a kladie sa dlažba. Po večeroch zase starosta nahadzuje stratené údaje späť do počítača. „Ešte šťastie, že sme malý úrad a veľa vecí som si robil sám, takže mám prehľad v písomnostiach. Teraz sa mi aj sníva o tom, čo budem robiť,“ priznal sa R. Kopáčik.
Infarktové stavy ho už opustili, veď tvrdí, že mal dobre rozbehnuté iné projekty v obci, ale teraz akoby sa musel vrátiť späť v čase do roku 2003.
Pri spomienke na dážď starosta Šalgoviec pripomenie, že doteraz práve ich obec v tejto časti Topoľčianského okresu bola najviac poškodzovaná pri silných jarných dažďoch. „Veľké problémy nám robila parcela nad severnou časťou obce. Pravidelne nám zaplavovalo bytovky a domy v lokalite cesty na obec Svrbice a ulicu Dráhy. Museli sme riešiť situáciu s poľnohospodárskym družstvom, aby sme eliminovali tieto problémy. Snažili sme sa o to, aby zmenili osevné plány,“ vysvetľuje Tibor Púček. Problém robili zasadené okopaniny, ktoré na svahu vytvárali takmer ideálne koryto pre prípadnú prívalovú vodu. Zadržať ju mohla len nahusto vysadená ďatelina alebo obilie. „V septembri dostalo družstvo od úradu životného prostredia nariadenie, ako má s touto rizikovou parcelou manipulovať, takže teraz sme nemali také rozsiahle škody.“
Voda z prietrže mračien spôsobila väčšie škody na dvoch rodinných domoch a v suterénoch troch bytoviek, obecný majetok neutrpel žiadnu škodu.
V Ardanovciach zažili najväčšie problémy v časti Dvorec. Občania na súkromnom majetku mali škodu asi 150-tisíc, obec zatiaľ hovorí o 35-tisícoch. „Voda nám najviac poškodila miestne komunikácie, úplné ich vymlela. Zatiaľ sme jamy len provizórne zasypali štrkom. Objednala som už jedno auto tekutého asfaltu, uvidí sa, či bude stačiť. Cesty by sa mali opravovať do dvoch týždňov,“ povedala starostka Ľubomíra Ondrejková. V dedine sa už spoliehajú najmä na svoje sily. Hoci im hneď po búrke pomáhali aj vojaci, teraz s odstupom týždňov márne čakajú na dočisťovanie kanála. „Kanál patrí Povodiu Váhu a doteraz neprišli. Pokiaľ je v obývanej časti, čistíme ho my a aj obyvatelia priľahlých domov, ale ďalej je úplne zanedbaný.“ Cestári tiež prišli len zhrabať zaschnuté blato z ciest, ktoré si predtým zoškrabali obyvatelia spoločne s družstevníkmi.
„Cez víkend pršalo a už sa ľudia zase obávali, čo bude ďalej. Kanál je nevyčistený a voda si už z polí urobila svoje cestičky medzi kukuricou...“ Zatiaľ teda Ardanovčania čakajú, čo bude ďalej.
