Azda najhrozivejší príklad je samotný zásah bleskom. Tá ohnivá kostnatá žeravá čiara, ktorá - keď sa zjaví na oblohe - spôsobuje strach a husiu kožu. „Búrky sú nevyspytateľné. Ťažko sa dajú predpovedať miesta, kde vzniknú, ani smer ich ďalšieho pohybu,“ tvrdí Samuel Hruškovic, riaditeľ záchranárov z Rescue team Slovakia, ktorí už viackrát zachraňovali životy ľudí počas búrky. V letnom období sa však predsa len dá, aspoň okrajovo, predpovedať čas, kde by sa mohli vyskytnúť. „Vznik búrky z tepla je veľmi závislý od okolitého terénu. Čím je terén členitejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vznikne búrka z tepla. Letné búrky sú závislé najmä od denného chodu teploty vzduchu. Maximálny vývoj dosahujú v popoludňajších hodinách a v skorých večerných hodinách, keď je najteplejšie,“ vysvetľuje meteorológ Jozef Pecho. A ako sa v prípade búrky zachovať, aby ste z nej vyviazli bez ujmy na zdraví prípadne na samotnom živote?
Čoraz viac sa vyskytujú prípady, keď blesk nemilosrdne a hlavne nečakane ukončí ľudský život. Práve preto je dôležité vedieť, že ak vás zastihne búrka napríklad na poli, kde je len jeden strom, v žiadnom prípade sa nesmiete skryť pod jeho korunu, ale radšej zostať ležať na poli. Paradoxne však úplnú istotu nemusí poskytnúť ani pohodlie vášho domova. „Ak blesk udrie v blízkosti domu alebo do vedenia, elektrický výboj môže vniknúť elektrickými vodičmi (elek. rozvody v budove, káblová televízia, telefónne káble a pod.) do budovy. Je to veľmi nebezpečné. Sú prípady, keď elektrický výboj blesku, ktorý vnikol telefónnymi káblami do budovy počas búrky, zabil telefonujúceho človeka na pevnej linke. Preto počas búrky netelefonujeme, poodpájame všetky elektrické spotrebiče zo zásuviek a nezdržujeme sa v ich blízkosti,“ upozorňuje Samuel Hruškovic.
To ale nie je všetko. „V prvom rade si vypnite mobil, dajte zo seba dolu kovové predmety, nezdržujte sa v blízkosti vyvýšených miest ako sú vrcholy, vysielače, stožiare, kostolné veže a osamelé stromy.“ Opatrní by sme však mali byť aj na miestach so zvýšenou vlhkosťou a tým aj vodivosťou, ako sú napríklad mokré okraje lesa.
Miesta, kde by sme sa až tak následkov búrky, respektíve zásahu bleskom obávať nemuseli, sú podľa odborníkov terénne zníženiny - priekopy, výkopy. Ak sú k dipozícii, čupneme alebo sadneme si do nich s nohami pri sebe. Hrozí tu síce riziko, že priekopa alebo potok sa môžu rýchlo zaplniť vodou, v prípade núdze sa to risknúť oplatí. „Ak ste v horách, pred príchodom búrky sa snažte v dostatočnom predstihu zostúpiť z hrebeňa a vrcholov hôr do doliny. Ak sa nachádzate 100 výškových metrov pod hrebeňom, stále existuje pomerne veľké riziko zasiahnutia bleskom,“ hovorí riaditeľ záchranárov. Z toho vyplýva, že ani horské sedlá nie sú bezpečné.
Búrka sa vyvíja príliš rýchlo. Búrkový oblak vznikne za 30 až 50 minút. „Pred bleskami sa dá celkom dobre a hlavne bezpečne skryť napríklad v horskej chate, v aute, v autobuse, vo vlaku a, samozrejme, pri dodržaní určitých zásad aj v dome,“ vysvetľuje Hruškovic. Upozorňuje však na to, že pokiaľ domy, chaty a horské útulne nemajú bleskozvody, nie sú stopercentne chránené pred zásahom blesku. „Ak nás búrka zastihne vonku, nebežíme, nejdeme na bicykli, nepoužívame dáždnik a vypneme mobilný telefón. Nenosíme nad úrovňou hlavy kovové predmety ako dáždnik, batoh, lyže, kosu, hrable a pod. Tie totiž môžu indukovať elektrický výboj, resp. slúžiť ako zvod blesku, čo je veľmi nebezpečné,“ uzatvára Samuel Hruškovic.
Autor: IVANA ŠIŠKOVÁ
