torých rok čo rok ožívajú staré priateľstvá i nové známosti. Prvýkrát Soľany nadviazali družbu s obcou Krnča v roku 1989 a odvtedy sa striedavo navštevujú každý rok. Navyše, vo vojnových rokoch poskytli Krnčania útočisko 10-tim rodinám Slovákov, ktorí niekoľko mesiacov pobudli v ich domácnostiach. A ako sa táto družba vlastne zrodila? Slovami bývalého predsedu Matice slovenskej Samuela Ožváta to bolo takto: „V roku 1988 prišla do Vinkoviec skupinka učiteľov zo Slovenska. Zaujímalo ich, či v tejto oblasti žijú aj Slováci. Niekomu napadlo, že Slováci sú v Soľanoch, a tak priviedol celý autobus sem. Keď sa vrátili do Topoľčian, povedali o nás folklórnej skupine z Krnče, ktorá sa chystala na cestu do - v tom čase ešte - Juhoslávie. Tak prišli do Solian. Mysleli si, že je tu bieda a zobrali so sebou chlieb, konzervy, mäso a bohvie čo všetko. Boli prekvapení, keď videli, ako tuto žijeme, že nam nič nechýba a že sme ich privítali a pohostili ako sa patrí. Odvtedy máme s nimi družbu, navštevujeme sa každý rok a vždy sa lúčime so slzami v očiach...“.
V súčasnosti zastáva post predsedu Matice slovenskej v Soľanoch Ondrej Čuha, tradície však neporušil ani on a druhý augustový víkend patril folklórnej skupine spevákov a tanečníkov, ktorí pravidelne účinkujú aj na Prehliadke slovenského folklóru v Chorvátsku.
Predstavili sa vlastne dva súbory, jeden slovenský a jeden chorvátsky. Veď aj v Soľanoch je približne rovnaký počet Slovákov i Chorvátov. Keď sa Slováci v priebehu 19. a 20. storočia sťahovali do dnešného Chorvátska, priniesli so sebou kultúru, ktorou sa odlišovali a dodnes sa usilujú zachovať z nej čo najviac. Hoci sa snažia prispôsobiť okolitému prostrediu, jazyk, obyčaje, piesne a tance Slovákov znamenajú pre nich veľa. Je to ich národnosť a tú im nevezme nikto, nech žijú kdekoľvek.
A tak to cítili aj obyvatelia Krnče. Už v piatok napriek únave z cesty mal súbor z Chorvátska vystúpenie, pri ktorom sa v plnej sále kultúrneho domu mnohým tlačili do očí slzy šťastia. Aj keď tam bolo mnoho významných hostí, Slováci žijúci v Chorvátsku boli naj... Nechýbal „prídavok“ - veď aj to je tradícia. A čo bolo v zákulisí? Anjeli strážni celého stretnutia – členovia folklórneho súboru Krnčianka – pripravili posedenie. Keďže i v Soľanoch sú evanjelického aj rímskokatolíckeho vyznania, modlitba oboch vierovyznaní nemohla chýbať. Len pre zaujímavosť: veriaci rímskokatolíckeho vierovyznania majú bohoslužby spolu s Chorvátmi v ich kostole a evanjelici majú svoj kostol. Prvý kostol evanjelici dostali v roku 1912, keď mlyn prerobili na kostol. Nový kostol postavili a vysvätili v roku 1985. Od roku 2004 majú vlastnú farárku, Svetlanu Vojnićovú z Iloku, ktorá skončila evanjelickú teológiu v Bratislave. Cintorín je spoločný pre obe vierovyznania, ale rozdelený. Je na ňom niekoľko starých pomníkov s nápismi v slovenčine, čo tiež svedčí o existencii Slovákov na tomto území.
Napriek vyčerpávajúcemu a „dlhému“ piatku, v sobotu opäť nasadli do autobusu a odviezli sa zopár kilometrov do neďalekých Čeľadiniec, kde sa prvýkrát uskutočnilo Kultúrne leto.
Pozvanie prijali skupiny z okolitých dedín a napriek nepriazni počasia vládla dobrá nálada. Vždy sa vraví: to najlepšie nakoniec. Či boli najlepší „Chorváti“, nech posúdi, kto tam bol, určite však boli tým povestným zlatým klincom programu.
A čo dodať na záver? Nedeľné ráno bolo uplakané ako oči všetkých, ktorí sa lúčili. Možno na rok, možno na dva. Ktovie...
Autor: IVETA MELUŠOVÁ
