Veľké Ripňany

Väčšina podnikateľských subjektov sa venuje činnostiam súvisiacimi s poľnohospodárstvom. K tým najväčším patrí družstvo a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.
Aj vďaka domácim podnikateľom je nezamestnanosť na úrovni ôsmich percent. Tridsiatku ľudí vyťažuje obecný úrad na aktivačné činnosti. Niektorí majú stále zaradenie napríklad v škole, pri údržbe obce alebo v Domove dôchodcov sv. Alžbety.
Darí sa aj novej výstavbe. Minulý rok začali vybudovaním Novej ulice, ktorej aj oficiálne prischol tento názov. Prvé stavby, v ktorých sa už býva, majú aj rozvody plynu, vody a elektriny a tiež verejné osvetlenie.
Mládežníckej ulici zase svedčí nový asfaltový koberec. V novom šate sú aj príjazdové komunikácie ku škole. Tam už nehrozí, že by cestu rozryla výstavba kanalizácie. Prvý mesiac zatiaľ skúšajú čističku odpadových vôd.
Zatiaľ je vybudovaná časť prvej etapy kanalizácie. So Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou uzatvorili zmluvu, že sa budú podieľať aj na výstavbe druhej a tretej etapy, keďže spoločnosť bude čerpať peniaze z európskych inštitúcií. Už teraz prebieha geodetické zameriavanie.
Vo Veľkých Ripňanoch má stanovisko aj rýchla zdravotná pomoc. Zdravotné stredisko, kde sídli, prešlo už úpravami, tie hlavné sa týkali strechy.
Na pláne je však aj oprava obecného úradu alebo rozšírenie a skrášlenie plôch pred úradom či predajňou Jednoty a dve nové detské ihriská. Najbližšie sa začne aj s obnovou domu smútku.
V tomto roku prispela obec aj na opravu najväčšej a najstaršej pamiatky – kostola, z roku 1595.

Dokončujú prvú historickú monografiu

Pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky uzrie svetlo sveta aj monografia o obci. Je to prvá kniha, ktorá by sa venovala životu obce. Knihu s takmer 270 stranami pripravoval odborný tím. Najstaršie dejiny načrtla Gertrúda Březinová z Archeologického ústavu SAV, novovek Ivan Mrva z Trnavskej univerzity a dejiny po roku 1918 Jozef Krištof.
Veľké Ripňany ako ľudnatá obec sa stali v stredoveku aj mestečkom, veľký exodus obyvateľstva zažili v štyridsiatych rokoch. Najskôr k nemu došlo počas holokaustu v rokoch 1942 - 1944, keď bolo deportovaných 98 židovských spoluobčanov do koncentračných táborov Osvienčim a Lublin. Po potlačení SNP boli 19. októbra 1944 do koncentračného tábora v Dachau deportovaní 19 spoluobčania, štyria z nich neprežili. Na pamiatku tejto tragickej udalosti v týchto dňoch dali vyryť ich mená na pomník padlých pri kostole. Ďalší väčší odsun obyvateľstva nastal po druhej svetovej vojne, keď odchádzali obyvatelia nemeckého pôvodu, ktorí sem prišli v 19. storočí z Oldenburgu.
Pri zhromažďovaní materiálu sa vo farskom archíve podarilo nájsť obecnú pečať pochádzajúcu z roku 1813. Doteraz nebola známa jej podoba.
Oblasť je veľmi plodná aj pre archeológov, keďže je tu niekoľko zlievajúcich sa vodných tokov, pri ktorých si zakladali sídla starovekí ľudia. Našla sa tu napríklad kopija z rímskeho obdobia a záhadou sú mohyly, ktoré odhalili v 70. rokoch pri archeologických prácach vedených archeológom Paulíkom.
Aj časť Behynce sa pripravuje na oslavy, tie ich budú počas hodov na začiatku októbra. Už zakrátko začnú používať aj nový erb, ktorý vznikol spojením prvkov erbov Horných a Dolných Behyniec – v červenom poli zlatý rak, ktorý bude vyrastať zo strieborného kolesa.