Začiatky chrabrianskych futbalistov boli jedny z najťažších v okrese – od handrovnice až po dobre organizované mužstvo. Aj vojna bola jedným z prvkov, ktoré marili naše snaženia.
Aktívni hráči boli podľa fotografie títo: zhora: Ľudovít Labuda, Dezider a Michal Matejovi, Michal Vančo, Gustáv Vaňo, František Kotešovský. Spodný rad: Vincent Kmeť, František Gálovič, František Rybanský, Jozef Godál a Tibor Goga.
Prvý oficiálny zápas sme hrali na Bojnej a vyhrali sme ho 5:2, čo bola veľká vzpruha do ďalších bojov. Výborné výsledky nedali na seba dlho čakať a stali sme sa „obávanými“ aj bez tréningov a dokončeného ihriska, ktoré sme svojpomocne budovali na jamách, v ktorých si za čias tureckého nebezpečenstva naši starí otcovia schovávali obživu.
Popri klubových „bombardéroch“ nám chrbty chránili naši verní fanúšikovia, ktorí si koče a vozy ovenčovali kvetmi už na ceste k súperovi a pospevovali si pesničky.
Odvďačovali sme sa im niekedy až krvopotne dosiahnutými výsledkami. Školská mládež od radosti tancovala. Súperi si často lámali hlavy, ako na nás vymyslieť pascu. Nedarilo sa to najmä Kovarciam, Nitrianskej Strede, Solčanom, ale Nemčice boli vždy nevyspytateľné. Toto obdobie 1938 – 1945 bolo veľkým ukazovateľom, ako mládež podchytiť a usmerniť jej záujem pre vyššie užitočné ciele.
Pochvalné uznanie sme osobne dostali i od predstavenstva okresu.
Dobrá vec sa podarila...
Autor: Jozef MATEJOV
