Článok pokračuje pod video reklamou
Úprava rozpočtu sa dotkla nielen mestského rozpočtu, ale aj rozpočtu škôl s právnou subjektivitou. Najväčšia suma až 3,6 milióna korún na odporúčanie mestskej rady sa vyčlenila na rekonštrukciu vykurovania v ZŠ na Ulici R. Jašíka. Táto škola podstupuje rozsiahlejšiu rekonštrukciu, na rad prišla aj strecha a atika. Rekonštrukcia strechy si vyžiada ďalších 150-tisíc, pretože sa ukázalo, že nie je vôbec odvetraná a je potrebné znova rozdrobiť čelá atiky a po odvetraní zamurovať.
Mestský rozpočet počíta opäť s navýšením na výstavbu kruhovej križovatky alebo kúpu kotolne v budove domu kultúry.
Dekodéry stoja
na sklade
Na poslednú chvíľu, tesne pred zasadnutím sa dostal na stoly materiál, ktorý žiadal pôžičku od mesta na navýšenie základného imania mestskej eseročky Správy káblových rozvodov (SKR). Dôvod musel vysvetliť konateľ spoločnosti Milan Kráľ. Problémy a škrt cez rozpočet urobila silná konkurencia spoločností ponúkajúcich televízny signál. Od februára sa podarilo získať iba 129 klientov. Tí si museli zakúpiť prijímaciu anténu (2 700 Sk), zaplatiť aktivačný poplatok podľa typu dekodéra (2 800 alebo 4 100 Sk) a mesačný poplatok 160 Sk. Podľa slov M. Kráľa však na trh vstúpili silný celoslovenský hráči, ktorí majú masívnu reklamu, a tak tlačia paušálnu cenú dole a zariadenie ponúkajú len za symbolický poplatok alebo zadarmo. Zastupiteľstvo schválilo nové poplatky, aby sa SKR dokázala vyrovnať konkurencii. Klienti, ktorí uzatvorili zmluvy do polovice augusta budú platiť mesačne iba jednu korunu, ostatní 160 korún mesačne, ale komplet prijímacieho zariadenia nebudú platiť. Takéto podmienky sa dohodli na dva roky. „Súkromné spoločnosti zaviedli dumpingové ceny, ale dlhodobo sú aj podľa názoru odborníkov neudržateľné. Myslíme si, že do dvoch rokov by sa situácia mohla stabilizovať,“ povedal primátor Ján Podmanický. Faktom však zostáva, že počet záujemcov sa ledva vyšplhal cez stovku, ale dekodérov nakúpila SKR päťsto.
Šípkari s petíciou
Aj keď zastupiteľstvo je otvorené pre verejnosť, jeho účasť je takmer vždy nulová. Na augustové zasadnutie prišlo však zopár „statočných“ zo Šípku. Tam obyvatelia iniciovali petíciu, ktorá mala zabrániť výstavbe garáží a obytných blokov priamo za ich činžiakom č. 1314. Majiteľ pozemkov chcel v súlade s územným plánom stavať, petičníkom sa nepáčilo, že by stratili krásny výhľad na vrch Šípok. Napokon zastupiteľstvo zaviazalo primátora hľadať alternatívne riešenia. V podstate padla aj otázka výmeny pozemku za iný mestský. „O zámene som s majiteľom nerokoval, keďže nejde o malú výmenu, netrúfol by som si na to bez porady s inými samosprávnymi orgánmi,“ kontroval J. Podmanický na výzvu od Márie Hazuchovej. Napriek tomu majiteľ pozemku by považoval za adekvátnu náhradu za pozemok 7 milión korún. Poslanec Juraj Krasula zdôraznil aj druhý pohľad na problém: „Tak ako rešpektujeme petičné právo, tak platí aj stavebný zákon. Predsa pozemok zakúpil majiteľ s tým, že vedel, že podľa územného plánu tam môže stavať.“ Zatiaľ majiteľ pozemku nepožiadal ani o stavebné povolenie.
Pri interpeláciách a záverečnej diskusii rozvírila hladinu takmer nevinná poznámka Margity Čaplovej o chýbajúcich toaletách pri letnej terase na námestí. Hoci oficiálne majiteľ terasy uvádza bar Maják. Pridal sa aj Štefan Hučko, ktorý zastupuje mestská časť Centrum. „Výbor mestskej časti nesúhlasil, aby bola v strede námestia terasa bez svojho sociálneho zariadenia. A teraz funguje toaleta po borovicami,“ povedal. Na sťažnosť zareagoval primátor, že zatiaľ zo strany mestskej polície nedostal avízo, že by až v takejto miere zapríčiňovala terasa verejné pohoršenie. Debata sa zrazu začala uberať smerom k téme verejných toaliet. Kvôli rekonštrukcii budovy čakárne SAD sú cestujúci dezorientovaní. Lístky sa predávajú v Dukas centre, ale toalety chýbajú, a pritom verejné toalety sú otvorené len do 17. hodiny. Podľa slov prednostky Márie Jančovej predovšetkým SAD by si mala vážiť zákazníkov a informovať ich. Viceprimátor Stanislav Ďureje pri snahe niektorých poslancov o skončenie diskusie o toaletách zakontroval: „Určite je táto základná potreba dôležitejšia ako pohľad 370 ľudí do lesa na Šípok,“ narážajúc na petícii Šípkarov.
