dkázaný je na špeciálny vozík a neustálu pomoc svojej rodiny. Ruky má zvláštne vytočené, hlava akoby mu padala a hýbe sa trhane. Dennodenne preto s plačom cvičí „správne“ pohyby. Končatiny pri nich musí ohýbať do bolestivej polohy, ktorá je jeho telu cudzia. Akoby to nestačilo, Adamko je epileptik a má problémy aj so zrakom.
Vytúžené dieťa
„Najskôr sme deti nechceli mať, s manželom Miroslavom sme si hovorili, že sme ešte mladí. Potom to bolo zase naopak – deti sme mať nemohli. Keď sa narodil Adamko, vnímali sme to tak, že na svet prišlo naše vytúžené dieťa,“ hovorí Dáša Štefčíková.
To bolo pred siedmimi rokmi. Tehotenstvo nebolo bezproblémové, lekári zistili hypoxiu plodu. Pani Dáša prestala cítiť pohyby malého človiečika, preto musela rodiť predčasne.
Adam sa narodil v 33. týždni. „Nepovedali mi, že bol dlho kriesený a že má poškodený mozog. Dozvedela som sa iba, že s ním mám cvičiť Vojtovou metódou. Vtedy som netušila, čo to je a keď som sa spýtala, len mi povedali, že u všetkých predčasne narodených detí sa tak musí cvičiť,“ spomína si Adamkova mama. K tomu sa pridružili upchaté žlčovody, a tak musel len sedemtýždňový chlapec podstúpiť operáciu. V ôsmich mesiacoch dostal prvý epileptický záchvat.
Postihnuté sú ruky aj nohy
Adam má spastickú kvadruparetickú formu detskej mozgovej obrny. Je to ťažký typ ochorenia s postihnutými hornými aj dolnými končatinami. Choroba je spôsobená poruchou riadenia pohybu. Tá vzniká poškodením nezrelého mozgu. Podľa štatistík sa z tisícky živo narodených detí detská mozgová obrna vyvinie u troch až štyroch z nich.
Vznik detskej mozgovej obrny je viazaný na poškodenie nezrelého mozgu už behom jeho vývoja. Môže k nemu prísť v priebehu tehotenstva, pri pôrode aj v priebehu prvých mesiacov života. Dôsledky sa prejavujú až neskôr – keď sa dieťa učí pohybovať. Dáša a Miroslav Štefčíkoví si všimli, že niečo so synom nie je v poriadku, keď mal asi pol roka.
Bolestivé cvičenie
Rodičia detí s detskou mozgovou obrnou sa musia naučiť, ako s nimi majú cvičiť. Rehabilitácia pre dieťa nie je ničím príjemným, prináša mu bolesť a utrpenie. „Adamko má svoj vzorec pohybu zakódovaný, cvičením sa snažíme dosiahnuť, aby sa tento vzorec nabúral a vymizol. Je to reflexné cvičenie, pri ktorom musí proti svojej vôli urobiť „správny“ pohyb,“ vysvetľuje Dáša Štefčíková.
Cvičia trikrát denne na žinienke v dvoch polohách – na brušku a na boku. Problémom u Adamka je to, že aj keď určitý cvik zvládne, po určitom čase ho nedokáže previesť. Miesto toho opakuje staré, „nesprávne“ pohyby.
Keby ale necvičil, hrozilo by mu napríklad skracovanie svalstva a možno aj preležaniny. Teraz má skrátené šľachy pod kolenami. Mal ísť na operáciu, pokiaľ sa ale aspoň trochu nehýbe, rodičia v zákroku zmysel nevidia. K skráteniu šľachy by totiž mohlo dôjsť opäť.
Syna odmietli dať
do ústavu
Chlapec má aj mentálne postihnutie, miesto slov vydáva iba zvuky. Keď sa mu niečo nepáči, plače. „Preto ani neviem, čo ho kedy bolí. Rozumie ale tomu, čo hovorím. Keď ho hreším, aj sa rozplače. A keď ho za niečo pochválim, šťastne sa smeje,“ hovorí pani Dáša.
Nahovárali ju, aby dala syna do ústavu, ona ale odmietla. Namiesto toho hľadá aj s rodinou všetky možné spôsoby, ako mu pomôcť. Preto v septembri odchádzajú na 15 dní do Egypta k doktorke Eve Augustínovej - Slovenke, čo už roky pôsobí v Afrike. Chcú skúsiť nákladnú injekčnú liečbu, ktorou sa stimuluje mozog. „Minulý rok ju vyskúšali rodičia z Topoľčian. Ich dieťa sa po nej začalo aspoň trochu plaziť a nesúvislo hovoriť,“ rozpráva s nádejou v hlase mama malého Adamka. Verí, že u jej syna zaberie terapia podobne.
Liečba je finančne náročná, Štefčíkovcov bude stáť okolo 60-tisíc korún. Navyše, nie je jednorázová, odporúča sa aspoň dvakrát do roka. Rodina preto zháňa sponzorov, ktorí by Adamkovi finančne pomohli.
Existuje vôbec nejaká šanca, že sa jeho stav zlepší? Dáša Štefčíková pri tej otázke nezaváha ani na chvíľku. „Ide to po milimetroch, pretože postihnutie je dosť veľké. Ja len dúfam, že by niekedy dokázal aspoň sám sedieť, najesť sa a trošku niečo povedať. Neviem, či sa to podarí, ale všetci v to veríme.“
