Partia šikovných Slovákov stavia Nemcom bioelektrárne, na ktoré štát poskytuje veľké dotácie. U nás také niečo zatiaľ nie je, i keď sa o tom už začína hovoriť.
V partii Slovákov, ktorí sa minulý rok vybrali do Nemecka stavať bioelektrárne, je aj Rastislav Lojko z Topoľčian. Priznal sa nám, že zo začiatku absolútne nevedel, čo to tá bioelektráreň je, ani na akom princípe funguje. Jediné, v čom mal jasno, bola náplň práce - zváranie. „Do Nemecka som sa dostal cez jedného slovenského sprostredkovateľa zamestnania v zahraničí. Potreboval zváračov pre zváranie bioelektrárne, o ktorej som nevedel vôbec nič, ale práca ma lákala, tak som ju prijal.“ S bioelektrárňou sa teda Rastislav zoznamoval postupne popri práci a nestačil sa diviť. „Ide o súkromnú elektráreň, ktorá je náročná na technológiu a financie, ale na druhej strane je návratnosť nákladov zaručená, pretože neplatíte za teplo, elektrinu ani vodu, keďže si všetko vyrobíte samy. Bioelektráreň funguje na princípe reaktora, nádrží (kovových alebo betónových), strojovne s motorom a neustálom kolobehu miešania odpadu. Ten kvasí v nádržiach a vytvára plyn v reaktore. Odpadom môže byť buď kravský tus, trus z ošípaných, ale napríklad aj pomyje z reštaurácií či tovar po záruke z veľkých obchodov. Postavenie jednej bioelektrárne nám trvalo šesť mesiacov a v Nemecku ich je už asi trinásť. Štát ich vznik dotuje, čo u nás zatiaľ neexistuje, preto nemáme ani jednu. Firma, ktorá zabezpečuje technológiu na elektrárne sa už informovala, či by sa na Slovensku nedalo začať s ich stavaním, lenže u nás by si záujemci museli postaviť súkromné elektrárne za vlastné peniaze, čo nie je vôbec lacnou záležitosťou.“ Rasťo momentálne pracuje ako údržbár u farmára, ktorý sa tiež môže pýšiť vlastnou bioelektrárňou. „Preňho je to zlatá baňa. Teplo má zadarmo, vodu, elektrinu, ešte aj obchody mu platia, keďže od nich odoberá potraviny po záruke... – je to dobrá vec. On iba sleduje chod elektrárne, keďže celý proces je riadený počítačom.“ Zaujímalo nás, pre koľko domácností je schopná elektráreň vyprodukovať elektrinu. „Záleží od objemu – sú väčšie i menšie a od toho závisí ich výkon. Čo sme postavili, tak tá by mohla zásobovať elektrinou jednu väčšiu dedinu – asi 1 200 domácností.“ Rasťa vraj zaskočila lakomosť, s akou sa stretol u bohatého nemeckého farmára. „Nestačí, že má energie zadarmo, dokonca šetrí i na strave – jedlo chystá z toho, čo mu prinesú z obchodov určené ako odpad do bioelektrárne. Preto som mu povedal, že mi stačí, keď ma ubytuje, stravovať sa budem radšej sám,“ dodáva s úsmevom Rasťo.
Autor: mm
