al stresy a bolo to pre mňa niečo ako nástup do výkonu trestu. Aj v mojom veku stále mám také ťažké sny, že nemám úlohu z ruštiny alebo som dostal päťku a ako to poviem rodičom, a že nemám urobené okraje. Môžem povedať, že všetko, čo som v živote potreboval, naučil som sa v materskej škôlke.“
Také zlé to však asi nebude, veď na gitare, s ktorou je známy aj v televíznom Dereši, sa naučil hrať v ôsmej triede. Otec mu ju kúpil za 255 korún a vyhrážal sa mu, že ak ju nájde v kúte, narazí mu ju na hlavu.
Zlé spomienky na školu dokumentuje hneď aj niekoľkými príhodami. Už prvý deň vraj bol katastrofa, lebo meškal a všetky miesta už boli obsadené. „Len v poslednej lavici bolo voľné, a tam už sedel nejaký pán. Myslel som si, že je to hádam rodič. Ten pán, ako som sa neskôr dozvedel, bol Mako a mal 14 rokov. On bol Róm a už vtedy mal veľké fúzy. Prvý deň som s ním teda sedel a takto sme odslúžili celý prvý ročník.“ Spolusediaci však mal aj výchovný vplyv, lebo už vtedy si Peter Meluš uvedomil, že sa musí dobre učiť, aby ako veľký chlapec stále nesedel v prvom ročníku.
Druhý ročník mu zase zostal v pamäti kvôli konfliktu s triednou učiteľkou – podľa slov zabávača Meluša - Ruskyňou. „Raz som sa jej pozrel na oči a zdalo sa mi, že ich má úplne červené. Pamätám si, že zavolala mojich rodičov, aby ma dali vyšetriť, že som farboslepý. Ale fakt ich mala červené, možno aj od vodky, alebo neviem...“
Autor: ab
