Urmince

Trojdňové oslavy i pohľad do budúcnosti
Oslavy sa začali v piatok 25. augusta historickou obecnou svadbou. V krojovanom svadobnom sprievode bol i súčasný starosta Jozef Cifra. „Organizátori historickej svadby mi povedali, že by som aj ja mal ísť do kroja spolu s manželkou po príklade prvého starostu z roku 1938 Imricha Hubu, ktorého fotografiu v historickom kroji sme našli pri prehliadke obecných kroník. Som rád, že ohlasy na oslavy sú väčšinou priaznivé. A to sme ešte v piatok sedeli skľúčení v zasadačke obecného úradu, lebo celý deň pršalo a nevedeli sme, či program odvolať, presunúť alebo čo urobiť. Našťastie tesne pred oficiálnym začiatkom pršať prestalo, takže to všetko dobre dopadlo,“ hodnotí oslavy starosta Jozef Cifra. Ako sa na správnu svadbu patrí, jej súčasťou bola i svadobná hostina, na ktorú obec pozvala všetkých občanov. „Zabili sme dvoch bravov, boli klobásky, pečené mäso, jaternice, koláče, pivo, malinovky a musím skonštatovať, že z toho nezostalo absolútne nič, tak ľuďom chutilo. Som rád, že sme mohli občanov pohostiť, i keď niektorí mi hovorili, že sa im vôbec neušlo,“ dodáva s úsmevom starosta. Historická svadba vraj mala taký úspech, že po nej zatúžila komerčná TV Markíza a chcela by ju zaradiť do vysielania. „Teší ma, že sa našla partia ľudí, ktorí majú záujem oživiť kultúrny život v Urminciach. Dlhé roky ho mala táto dedina zanedbaný, lebo tu nebol kultúrny dom a občania nemali možnosť zabávať sa. Nemáme dychovku ani divadelníkov, a to tu chýba. Organizujeme síce výstavy a rôzne tradičné programy (napríklad ku Dňu matiek), ale chcelo by to niečo viac.“
V sobotu 26. augusta po futbalových zápasoch bola pre oslavujúcich Urminčanov i rodákov pripravená tanečná zábava s hudobnou skupinou Profil. „Vo vypredanom kultúrnom dome vládla vynikajúca atmosféra. Dokonca máme požiadavky, aby sme takúto celoobecnú zábavu, kde sa stretnú občania, rodáci, rodiny, organizovali každý rok.“
Nedeľa 27. augusta bola mimoriadne slávnostná. Počas svätej omše udelila obec čestné občianstvo bývalému dlhoročnému správcovi farnosti Mons. Jánovi Repiskému. „Tento akt ľudia ocenili asi najviac. Najskôr sme chceli udeliť čestné občianstvo viacerým ľuďom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Urminiec, ale nakoniec sme sa zhodli na osobe pána dekanka, ktorá sa v požiadavkách vyskytovala najčastejšie. S touto myšlienkou sa stotožnila i dedina, čo potvrdila v kostole aplauzom. Ján Repiský mal počas minulého režimu problémy, no na druhej strane nepatril k tým, ktorí problémy vytvárali. Získal si srdcia farníkov a aj po odchode sa zaujímal o život v obci a dodnes sú niektorí z občanov s ním v kontakte. Išlo o dojímavé chvíle a pán dekanko po ceremónii na slávnostnom obede zapochyboval, či si to čestné občianstvo vôbec zslúžil, lebo stále tomu nemohol uveriť,“ hovorí starosta.
Obecný úrad nezabudol ani na najmenších a zorganizoval pre nich v prvú septembrovú sobotu opekačku spolu s detskou diskotékou. Prekvapením bol kolotoč, na ktorom sa deti mohli dosýta voziť úplne zadarmo. „Touto cestou by som sa chcel veľmi pekne poďakovať sponzorom, ktorí prispeli na to, aby oslavy prvej písomnej zmienky boli pestré a štedré. Mohli sme síce zavolať drahých profesionálnych umelcov, ale to sme nechceli. Radšej sme tie peniaze investovali do občanov a pripravili sme svadobnú hostinu či dali vyrobiť do každej domácnosti poháre s pripomienkou 850. výročia.“
Nájomné byty i lekáreň
Len nedávno zverejnil štatistický úrad informácie o tom, ktoré z obcí v danom regióne sú najatraktívnejšie a Urmince obsadili po Prašiciach a Solčanoch tretie miesto. „Táto informácia nás veľmi potešila a chceli by sme si udržať punc atraktívnosti aj naďalej. Preto chceme rozvoj obce riešiť výstavbou ďalších 38 nájomných bytov, čo sa odrazí i na zlepšení školskej dochádzky. S tou je to z roka na rok horšie. Tento rok dokonca muselo zastupiteľstvo udeliť výnimku, lebo máme iba trinásť prvákov. Nájomné byty by mohli prispieť k zlepšeniu tejto situácie, keďže je to možnosť najmä pre mladé rodiny s deťmi. Obec má podané dva projekty – jeden sa týka rekonštrukcie školy (zateplenie, výmena okien) a druhý obnovy dediny. Pripravujeme ešte jeden, ktorý by sme chceli začať realizovať už tento rok – rekonštrukcia domu smútku. Začali sme sa zaoberať tribúnou na ihrisku – vyberáme dodávateľa stavby a jediné, čo zrejme nestihneme uskutočniť v tomto volebnom období, aj keď sme to prisľúbili, je výstavba chodníka do osady Kľačany, ktorá viazne na nevysporiadanom pozemku.“
Starosta nám prezradil aj to, čo v Urminciach chýba. „Veľmi potrebná je lekáreň, ale veci sa dali do pohybu aj na základe článku vo vašom týždenníku, kde som avizoval tento nedostatok. Prihlásila sa jedna spoločnosť, ktorá by chcela v obci prevádzkovať lekáreň. Obecné zastupiteľstvo jej už schválilo žiadosť a momentálne sa riešia priestory, kde bude mať lekáreň svoje sídlo. Chýba tu aj čistička odpadových vôd, ale to už nezáleží iba od nás. Západoslovenská vodárenská spoločnosť v Nitre pracuje na projekte, ktorý by zastrešil aj našu obec. Európska únia totiž stanovila termíny, do kedy musia mať obce s istým počtom obyvateľov čističky, a v našom prípade je to rok 2012. Ešte nám zostáva dokončiť pár kilometrov vodovodu, inak máme všetko,“ vyjadril sa starosta Jozef Cifra.

Zákulisie historickej svadby
Autorkami myšlienky nacvičiť historickú svadbu boli Mária Ševčíková a Mária Chudá. K nim sa neskôr pri organizácii pridala Mária Geschnábelová a jediný chlap – František Streďanský, ktorý si zároveň zahral úlohu starejšieho, resp. pytača. A práve s ním sme nazreli do zákulusia príprav historickej svadby, ktorá zožala pri premiére v rámci osláv 850. výročia prvej písomnej zmienky o Urminciach veľký úspech.
„O príprave osláv som sa dozvedel asi dva – tri mesiace pred premiérou. Mária Ševčíková živila už dlhý čas v sebe túžbu predstaviť verejnosti mladú nevestu s partou, aká sa kedysi v Urminciach nosila a ona si ju pamätá ako dieťa. Svadobný sprievod tvorilo 38 dospelých a asi do pätnásť detí v krojoch a bol som milo prekvapený na nácvikoch, že zvlášť stredná generácia prejavovala o účinkovanie vážny záujem aj napriek tomu, že má ďaleko od histórie. Na stretnutia nechodili z donútenia, ale prišli, lebo chceli. Chýbalo mi tam však viac mladých ľudí, ale všetko chce svoj čas. Scenár sa dorábal „za chodu“, nacvičovali sme v škole a v kultúrnom dome a kto nevedel, o čo ide, určite nás podozrieval, či nemáme nič iné na robote, iba vyspevovať,“ usmieval sa pán Streďanský, ktorý vraj mal jednu podmienku – aby sa účinkujúci naučili spievať bez použitia papierovej nápovedy. „Adriana, ktorá hrala nevestu, má malú dcérku, ktorá sa od nej počas nácvikov nechcela pohnúť, a keď sme jej išli partu sňať, vždy sa rozplakala. Preto sme to museli vyriešiť, aby ľudia neohovárali, že si ženích berie nevestu s dieťaťom. Vyčlenili sme zo súboru ženu, ktorá mala jedinú úlohu – venovať sa malému dievčatku. Našťastie nemala veľa roboty,“ smeje sa starejší.
Poprosili sme ho o vyhodnotenie celkového dojmu. „Celkový dojem mi neprislúcha hodnotiť, pretože som bol do projektu zainteresovaný. Videl som tam drobné chybičky, ktoré obecenstvo určite nezachytilo, ale myslím si, že to dopadlo výborne – bolo to prirodzené, nikomu nevypadol text... Aj keď v televízii môžete vidieť oveľa kvalitnejšie dedinské svadby, išlo nám o to, že domáci mali možnosť vidieť hrať vlastných ľudí a v tom to bolo jedinečné. Možno keby sme so svadbou vystúpili v iných obciach, neoslovili by sme ľudí. Išlo výhradne o urminskú záležitosť, ktorá vznikla kvôli výročiu.“ Zaujímalo nás, či herecká partia po úspešnej premiére nechystá ďalší projekt. „Po svadbe sa obyčajne narodí dieťa, tak som navrhol pripraviť krstiny spolu s vianočnými zvykmi, ktoré by sme odprezentovali v zimných mesiaccoch. Ochota vystupovať v krojoch tu je, tak prečo ju nevyužiť. Len musíme dať ušiť ďalšie kroje, lebo tie, ktoré máme, nepostačujú,“ dodáva František Streďanský.