Návrh pomenovania škôl riaditeľov rozhorčil

ých osobností by sa školy mohli pomenovať. Poslanec Jedinák nenechal nič na náhodu a návrh spestril päticou mien, ktoré by, podľa neho, mohli pripadať do úvahy.
Základná škola na Hollého ulici by sa vraj mohla volať ZŠ Augusta Stummera (1827 – 1909), ktorý v roku 1868 kúpil panstvo a kaštieľ v Tovarníkoch a v roku 1870 tu vybudoval cukrovar. Od roku 1886 bol barón August Stummer prezidentom akciovej cukrovarníckej spoločnosti v Čechách a Rakúsku. Ako obratný podnikateľ podporoval aj ľudovú školu v Tovarníkoch, zriadil pri nej aj detskú opatrovňu. Postavil župnú nemocnicu v Topoľčanoch (1885). Staral sa aj o topoľčiansky kostol a faru. Finančne prispel na stavbu meštianskej školy v Topoľčanoch, otvorenej v roku 1903. Mesto premenovalo Špitálsku ulicu na Ulicu baróna Augusta Stummera. Na názor sme sa spýtali riaditeľa Viliama Naštického. „Keby sme zobrali do úvahy ekonomické a historické hľadisko, tak August Stummer by pripadal do úvahy, ale podľa môjho názoru v Topoľčanoch boli i iné osobnosti, ktoré priamo súviseli s našou školou. Zrejme by sa mali vymyslieť viaceré varianty a z nich nakoniec vybrať,“ vyjadril svoj názor riaditeľ Naštický.
Základná škola na Tribečskej ulici by sa podľa poslanca Jedináka mohla pomenovať po Ignácovi Žákovi (1884 – 1971). Ten bol od roku 1925 členom obecného zastupiteľstva, dvakrát ho zvolili za starostu mesta. Dlhodobo viedol kroniku mesta. Mal veľkú zásluhu na vybudovaní rímskokatolíckej dievčenskej ľudovej školy, aj mestského gymnázia. Ako starosta prejavoval veľkú starostlivosť o všetky topoľčianske školy. „Meno Ignáca Žáka počujem prvýkrát. Viem, že sa rozprávalo o pomenovaní škôl a nebránim sa tomu, ale tento návrh mi vyrazil dych. Zrejme by bolo dobré dať si záležať na výbere osobností a určite sa to celé nezaobíde bez náležitých diskusií,“ povedala nám riaditeľka Gabriela Herodeková.
Základná škola na Škultétyho ulici by údajne mohla niesť meno Viktora Addu (1909 – 1993) – očného lekára, ktorý od decembra 1939 pôsobil v Topoľčanoch. Uplatňoval nové operačné postupy, skúsenosti publikoval v odborných časopisoch a prednášal na seminároch. Za rozvoj oftalmologickej starostlivosti bol v roku 1959 vyznamenaný. Jeho otec tiež pôsobil ako lekár v Topoľčanoch a bol aj členom obecného zastupiteľstva. A ako sa s návrhom stotožňuje riaditeľka školy Mária Bezáková? „Pomenovať školy je dobrý úmysel, no mali by niesť mená významných osobností, ktoré ľudia poznajú. Viem, o koho ide, osobne som poznala rodinu Addových, ale myslím si, že v Topoľčanoch pôsobili aj významnejšie osobnosti, ktoré sa výraznejšie podieľali na rozvoji mesta. August Stummer – to by som ešte brala, ale tie ostatné návrhy ma neoslovili.“
Základná škola na Gogoľovej ulici sa zasa v návrhu Jedináka volá ZŠ Ernesta Opluštila (1898 – 1990). Ten v rokoch 1925 – 1928 učil na štátnej meštianskej škole v Topoľčanoch Po druhej svetovej vojne opäť vyučoval v našom okrese, postupne učil na druhom stupni základných škôl i na viacerých stredných školách. Do povedomia mešťanov sa zapísal zanietenosťou pre záchranu a výskum archeologických artefaktov. Inicioval aj založenie Vlastivedného múzea v Topoľčanoch. „Keby sa poslanec Jedinák dôkladnejšie prehrabal v histórii Topoľčian, určite by tam našiel niekoho významnejšieho. Toto meno asi nikomu nič nehovorí a musím sa priznať, že ani mne. Určite by som privítala iný návrh,“ vyjadrila sa na margo návrhu riaditeľka Helena Drevenáková.
Základná škola na Tovarníckej ulici je v návrhu napísaná ako ZŠ Jozefa Marku (1923 – 1996), ktorý bol ústredným trénerom futbalového zväzu ČSZTV, výkonným trénerom reprezentačného mužstva ČSSR, predsedom trénerskej rady SFZ. V Topoľčanoch absolvoval meštiansku školu. Bol hráčom prvej ligy i trénerom viacerých mužstiev. Svoj názor nám povedala zástupkyňa riaditeľa Alena Tešíková. „Naša škola nemá s futbalom nič spoločné, športové triedy u nás navštevujú hokejisti. Keby pán poslanec vybral aspoň niekoho z hokeja... Toto meno nepripadá do úvahy. Mali sme rozbehnuté pomenovanie školy po hokejistovi Mirovi Šatanovi, no uviazlo to na mŕtvom bode. Nebránime sa pomenovaniu, ale nech je opodstatnené.“