Učí, ako bojovať, ale so samurajským mečom nechodí

opoľčanoch iba začína.
Sám sa bojovému umeniu venuje od svojich 15 rokov, ale bojovým školám bujinkanu prišiel na chuť pred deviatimi rokmi. „Nikde som nenašiel také komplexné uspokojenie ako v bujinkane. Pointa je v tom, že ide vlastne o obranu. Japonský majster hovorí, že ide o obranu tela, mysle a ducha,“ rozhovoril sa Marek. Toto bojové umenie študoval aj vo Veľkej Británii, kde trénoval pod vedením Petra Kinga, ktorý je osobným žiakom japonského majstra Hatsumiho. Túto skúsenosť považuje za veľkú poctu. Zároveň má možnosť porovnávať záujem o bojové umenie v dvoch odlišných krajinách. Veľa zapálených žiakov zo Západu chodí dokonca na tréningy za majstrom Hatsumim do Japonska, podobná skupina sa nájde aj v Čechách. Aj keď Marek zatiaľ nebol v Japonsku, zažil iba seminár majstra Hatsumiho. Bolo to v období, keď mal majster svetové turné, teraz učí iba vo svojej vlasti.
Markove tréningy bývajú raz do týždňa. Keď začínal v Piešťanoch, stalo sa mu už aj, že na hodinu nikto neprišiel. Záujemcovia väčšinou už vedia aspoň základy iného bojového umenia, ale Marek tvrdí, že stačí iba odhodlanie. „Pri cvičení nejde len o boj. Zvyšuje sa aj kondícia a cibria sa aj charakterové vlastnosti.“
Pre rôzne školy bujinkanu sú typické rozličné zbrane, takže vyznávača tohto umenia môžete stretnúť v čiernom kimone a aj s palicami, samurajskými mečmi, čepeľami alebo reťazovými zbraňami. Pri cvičení sa, samozrejme, používajú náhrady. „Zbrane sú vyrobené z dreva. Sú to makety skutočných zbraní, takže to nie je až tak nebezpečné ako s oceľovými. Zatiaľ som mal skúsenosť iba s ľahšími zraneniami.“
Jeho žiaci ho už niekoľkokrát dostali na lopatky, to priznáva. „Žiak sa predsa musí naučiť útočiť aj obrániť. Napriek tomu, že sa učíme základnú techniku, ani jedna situácia nie je rovnaká. Vždy sú isté okolnosti odlišné, ako napríklad počasie, čas, psychický stav,“ vysvetlil Marek.