Ondrej Števanka sa myšlienkou na vybudovanie malej vodnej elektrárne začal zaoberať už v osemdesiatych rokoch. Dokonca sa mu podarilo postaviť hrádzu, obnoviť starú turbínu a prevádzkovať maličkú elektráreň s výkonom 55 kW. Keďže v tých časoch boli trochu iné podmienky, nemohol si svoj sen o poriadnej vodnej elektrárni splniť tak, ako chcel. „Toto dielo sa malo realizovať v rokoch 1999 – 2000, no vtedy bola nedostupnosť úverov. Nedalo sa čerpať z prístupových fondov – ako je tomu teraz. Keď prišla v roku 2004 výzva z ministerstva hospodárstva prostredníctvom energetickej agentúry, ihneď som zareagoval. Úlohou mojej elektrárne bude tlačiť elektrinu do rozvodného energetického systému, pretože v tejto lokalite nastávajú výkyvy, ktoré je potrebné vyrovnať. Už mám vypracované zmluvy so Západoslovenskou energetickou spoločnosťou. Výkon elektrárne bude 500 kW a ak všetko pôjde podľa plánu, kolaudovať sa bude 30. novembra,“ hovorí Ondrej Števanka, ktorý však má ťažké srdce na čerpanie peňazí z fondov. „Aj keď vám peniaze schvália, ešte musíte vybaviť náležitosti s bankami, a to nie je jednoduché. Popritom ide o prostriedky, ktoré mali byť vyčerpané v rokoch 2004 až 2006. Máme rok 2006 a ešte sa nedostavila platba. Veľa ľudí ani netuší, aký zložitý je to proces. Musíte mať naozaj pevné nervy,“ dodáva.
S prácami na novej vodnej elektrárni začal pán Ondrej 1. júla minulého roka, keď odstavil staré turbíny. Tie si vyrobil sám. Nasledovalo vypúšťanie rieky, ktoré muselo prebiehať v súlade s pravidlami. „Istý čas sa hovorilo v súsislosti s našou krajinou o veterných elektrárňach, no tie by mali byť zosúladené s prírodou, pretože vietor nefúka stále rovnako. Životnosť veternej elektrárne je dvadsať rokov, vodnej sedemdesiat, a to je veľký rozdiel.“
Keď sme prišli na stavbu, práve prebiehal kontrolný deň. Všade vládol naozaj čulý pracovný ruch. Zaujala nás obrovská turbína, ktorá je v prípade vodnej elektrárne jednou z najdôležitejších súčastí. „Stavba tohto druhu je veľmi náročná. Musíte nájsť vo verejnom obstarávaní správnu firmu a dôležitá je aj otázka cenovej ponuky. Okrem generálneho dodávateľa celej stavby firmy Mavel, od ktorého je aj turbína, sú tu rôzni subdodávatelia – napríklad na stavebné práce firma Zukep. Bez dobrej spolupráce a komunikácie by to nešlo. Všetko na seba naväzuje a tak to má byť,“ hovorí Števanka, ktorý má k tejto lokalite srdcový vzťah. Prečo? „V roku 1964 som sa v týchto miestach dvakrát topil, preto mi prirástla k srdcu,“ dodáva so smiechom.
Ondrej Števanka si vraj vodnou elektrárňou plní chlapčenský sen. „V tejto brandži som dvadsať rokov a nie je to žiadna sranda. Nie je to o peniazoch – moje očakávania sú úplne iné. Od tohto diela očakávam, že bude plniť takú funkciu, na akú bolo postavené – vyrábať elektrinu. Okrem toho sa zlepší životné prostredie, bude viac rýb ako bolo, spodná závlaha sa bude dostávať tam, kde má, čiže do pôdy k rastlinám, a ak to všetko takto vyjde, bude to moje zadosťučinenie.“
V okolí vodnej elektrárne by mala postupom času vyrásť tiež oddychová zóna. Ide o druhú časť projektu, pretože „okolie predsa nemôže zostať v takom stave, v akom je teraz. Ale to je zatiaľ hudba budúcnosti,“ hovorí Ondrej Števanka.
