acerých novinárov. Spôsobil to jej list šéfredaktorom médií, v ktorom novinárom určila, aké oblečenie by nemali nosiť na oficiálne akcie premiéra. Za listom si napriek niektorým negatívnym odozvám stojí. Čoskoro sa dostala aj do povedomia ľudí, ktorí okrem oficiálnych vyhlásení rozoberajú jej vek, oblečenie a vzťah k premiérovi. Už niekoľko rokov má ale priateľa, ktorým je Peter Oremus mladší, syn zosnulého krajského predsedu Smeru v Nitre. V rozhovore, ktorý nám poskytla, priznáva, že už uvažovali aj o svadbe. Sobáš sa ale pre pracovné vyťaženie oboch v najbližšom období nechystá.
Študovali ste nemecký jazyk a literatúru. Prečo práve tento odbor?
Vždy ma bavilo štúdium jazykov a nemčina bola moja srdcová záležitosť aj na základnej a strednej škole, preto som si vybrala tento odbor.
Odbor, ktorý ste vyštudovali, je pedagogický. Museli ste okrem iného absolvovať pedagogickú prax a štátnicu z pedagogiky. Nechceli ste niekedy stáť za katedrou a učiť deti?
Katedra germanistiky na UKF v Nitre má vynikajúcu úroveň a patrí podľa môjho názoru k najlepším na Slovensku. Štúdium bolo veľmi náročné, ale stálo to za to. Aj keď sa musím priznať, že som vždy vedela, že pani učiteľka zo mňa nikdy nebude. Vždy ma priťahovali skôr iné veci, ako napríklad médiá a s tým spojené politické dianie.
Ako ste sa dostali do regionálneho rádia a aké sú vaše spomienky na prácu v ňom?
Práca v rádiu bola pre mňa veľkou školou, pracovala som tam počas celého vysokoškolského štúdia, naučila som sa tam komunikovať s ľuďmi, získala som veľký prehľad o politickom dianí, stratila som trému a naučila som sa byť flexibilná. Toto všetko boli predpoklady na to, aby som mohla prejsť „na druhý breh“ a skúsiť prácu hovorcu.
Váš otec Tibor Glenda je nitrianskym krajským predsedom Smeru. Pomohlo vám to niekedy v kariére?
Môj otec pôsobí v Smere od jeho vzniku, bolo teda úplne prirodzené, že som sa aj ja pohybovala v tomto prostredí a spoznala v ňom veľa ľudí. Uvoľnené miesto hovorcu strany mi ponúkol Marek Maďarič, ktorý v tom čase z tohto postu odchádzal.
Odkedy ste hovorkyňou?
Túto prácu robím od septembra 2002. Na poste hovorkyne vlády som od vymenovania novej vlády.
Čo je na práci hovorcu najťažšie?
Najťažšia je asi strata súkromia a málo času na rodinu. Táto práca je veľmi dynamická oblasť, kde sa veci neustále dejú a vyvíjajú, treba na ne reagovať, určovať priority a informovať o nich verejnosť. So stereotypom to nemá nič spoločné, človek musí byť stále v pohotovosti a pripravený riešiť veci v behu.
Sú situácie, keď hovorca v záujme svojho zamestnávateľa musí povedať niekoľko viet, ale zároveň nesmie prezradiť nič. Máte „obľúbené“ frázy, ktorými odbíjate novinárov?
Asi nepoviem nič nové, keď poviem, že najčastejšia fráza hovorcov je: „K tomuto sa v tejto chvíli nebudeme vyjadrovať“. Snažím sa však túto frázu používať čo najmenej, respektíve vôbec.
Ste takmer neustále na očiach a ľudia okrem toho, čo poviete, hodnotia aj váš výzor. Ako sa staráte o váš vzhľad?
O svoj vzhľad sa nestarám nijako špeciálne. Ako každá mladá žena, chodím ku kaderníčke, kozmetičke a sem-tam, keď mi vyjde čas, si idem zacvičiť.
Hovorkyňou vlády ste krátko. Napriek tomu sa vám už „podarilo“ popudiť si proti sebe časť novinárov, keď ste šéfredaktorom médií rozoslali list so žiadosťou, v ktorej konkretizujete vaše predstavy o tom, ako sa novinári majú pri niektorých príležitostiach obliekať. Upozornili ste ich napríklad na to, aby nenosili havajské košele a krátke nohavice na oficiálne podujatia, kde je prítomný predseda vlády. Čakali ste až takú odmietavú reakciu zo strany žurnalistov?
Týmto listom, ktorý bol napísaný veľmi slušne, mi išlo predovšetkým o to, aby bola zabezpečená dôstojnosť podujatí predsedu vlády. Primerané oblečenie novinárov na takýchto podujatiach je úplne štandardná vec, ktorá platí vo všetkých vyspelých krajinách. To, že sú niektorí novinári ješitní a pochopili to ako urážku, ma mrzí, ale stojím si za tým. Negatívnu odozvu z ich strany som, samozrejme, čakala, ale neprišla od všetkých. Väčšina z nich to pochopila ako normálnu vec.
Časť novinárov usmernenia o oblečení vníma ako návrat čias, keď sa Mečiarova vláda oblečením snažila odôvodniť, prečo niektorých novinárov na svoje tlačovky pustí a iných nie. Nebojíte sa, že na protest začnú chodiť novinári na tlačovky vlády v krojoch, ako to bolo za Mečiarovej vlády?
Nebola by som rada, keby túto vládu niekto porovnával s nejakými predchádzajúcimi. Sú jednoducho veci, na ktorých trváme a toto patrí medzi ne. Myslím si, že sa to aj celkom osvedčilo, pretože túto požiadavku dodržiavajú všetci novinári. Úroveň oblečenia na tlačovkách vlády výrazne stúpla.
Neprekáža vám, že vašu tvár vďaka hovorcovstvu poznávajú ľudia na celom Slovensku?
Už som si viac-menej na to zvykla. Ale nemyslím si, že moju tvár poznajú všetci ľudia, pretože netrčí každý deň zo stránok bulváru a na to som hrdá.
Ako vyzerá bežný deň hovorkyne vlády?
Keďže som do večera v práci, veľa času mi na záľuby nezostane. Som úplne normálna mladá žena, ktorá má veľa záľub, chodí rada nakupovať, zabaviť sa a posedieť si s kamarátkou na kávu. Jediné, v čom sa možno líšim od svojich rovesníčok je to, že sledujem všetky správy, spravodajské a diskusné politické relácie, ktoré vôbec existujú.
Pred voľbami ste sa zmienili, že už hovorkyňou nebudete a uprednostníte skôr rodinu pred kariérou. Prečo ste zmenili názor?
Prácu hovorkyne vlády beriem ako veľkú výzvu a keby som ju nevyužila, asi by som si to neskôr vyčítala. Nie je to práca na celý život, ale je to niečo, čo vám len tak z neba nespadne. Treba sa k tomu dopracovať postupnými krokmi, poctivou robotou a odopieraním si voľného času a zábavy.
Väčšinu času trávite v Bratislave, ako často však chodievate domov do Alekšiniec?
Celý týždeň som v Bratislave a ak mi to pracovná situácia dovolí, tak cez víkendy veľmi rada chodievam domov do Alekšiniec, pretože si tam vždy dobre oddýchnem od práce a od ruchu veľkomesta.
Nepremýšľali ste s vaším priateľom Petrom Oremusom o svadbe?
Určite sme o tom už premýšľali, ale vzhľadom k tomu, že sme obidvaja pracovne veľmi vyťažení, budeme musieť ešte chvíľu počkať.
Máte súrodencov? Čo robia?
Mám dvoch súrodencov: sestru Anetu, ktorá bude teraz prváčkou na vysokej škole a brata Tibora, ktorý navštevuje ešte strednú školu.
