oš.
Ján Mešina sa venuje hudbe už odmalička. V Partizánskom, odkiaľ pochádza, vyštudoval v Ľudovej škole umenia hru na akordeón. V štúdiu pokračoval na Konzervatóriu v Košiciach a v Bratislave, kde vyštudoval hru na fagot. Po skončení štúdia hľadal prácu, a tak sa v roku 1968 dostal do Bánoviec nad Bebravou. V súčasnosti vyučuje pán Mešina v bánovskej základnej umeleckej škole hru na elektrické klávesy tzv. keyboardy, tvorbu hudby a písanie nôt na počítači. Ako sám hovorí, i keď je už v pokročilom veku, naučil sa pracovať s počítačom, aby držal krok s dobou.
Hudobník a opravár
Počas svojho pôsobenia na umeleckej škole vychoval pán Mešina už niekoľko dobrých hudobníkov, ako je jeho syn Roman, ktorý je profesorom na VŠMU v Bratislave, a tiež Ján Mazán, profesor Žilinského konzervatória. Ovládať hudobné nástroje však nenaučil len svojich zverencov. On sám sa naučil postupne hrať na všetkých, okrem sláčikových. Pán Mešina nielenže dokáže na týchto nástrojoch hrať, ale vie ich aj opraviť, naladiť a dokonca vyrobiť. „Ešte počas štúdií sa nám stávalo, že sa nám niečo na nástroji pokazilo. Opravárov nebolo veľa, a tí čo boli, bývali ďaleko. Bol som nútený opraviť si to sám. Veľa vecí som aj pokazil, kým som sa to naučil,“ hovorí s úsmevom pán Mešina. Dnes má už vo svojom dome v Bánovciach dielňu, v ktorej nájdete množstvo rozrobených, či na opravu pripravených nástrojov, ako klavír, harmoniku, klarinet a mnoho ďalších. Prichádzajú za ním ľudia z celého Slovenska, ktorí potrebujú jeho pomoc. „Samozrejme, že som si musel naštudovať potrebnú literatúru k jednotlivým hudobným nástrojom. Ale najdôležitejšie bolo neustále skúšať, zlepšovať. Dnes vám už nikto nič len tak nepovie. Musíte na to prísť jednoducho sami, čo stojí veľa námahy a veľa času,“ pripomína.
Gajdy z capa
Ako sme spomínali, pán Mešina nielen na hudobných nástrojoch hrá a opravuje ich, ale ich aj vyrába. Za zmienku určite stoja píšťalky z bravčových kostí, ktoré kedysi používali handrári pri potulkách svetom. V kúte dielne však môžeme nájsť jeden nástroj, ktorý vyrobil pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi. Reč je o jednom z najstarších hudobných nástrojov vôbec – gajdách. „Raz som videl gajdovať pána Vranku, profesora VŠ v Bratislave, ktorý pochádza z neďalekej Slatiny. Zaujalo ma to, tak som si povedal, že si aj ja jedny vyrobím. Stálo ma to veľa času aj nervov, pretože správne vymerať otvory nie je jednoduché. Vyžaduje si to zručnosť viacerých remesiel. Tieto moje gajdy nie sú príliš vyzdobené, ale hrajú tak, ako som chcel,“ hovorí hrdo pán Mešina. Gajdy sú vyrobené zo slivkového dreva, koža je z capa a ozvučnice z kravského rohu. Svoje gajdy však rozhodne nemá celý rok zavesené na klinci. Ako sám povedal, hrať na nich sa naučil pomerne rýchlo a zúčastnil sa už nejedného festivalu. Najbližšie sa chystá vystúpiť v septembri v českých Miloticiach.