Rudy, ako ho všetci v obci poznajú, dožil krásneho jubilea 70-tich rokov. „V družstve dospelých za Kovarce som pravidelne hrával od svojich 17 rokov. V Kovarciach som pôsobil takmer celý svoj život, až na výnimku základnej vojenskej služby. Počas nej som hrával v Dukle Písek, kde som sa dostal len do širšieho kádra. Viac šťastia som mal, keď ma prevelili do Jince-Čenkov, a tam si ma všimli funkcionári Spartak TOS Žebrák, ktorý hral v tom čase divíziu. Po skončení vojenčiny som sa vrátil späť do Kovariec, kde som strieľal góly ako na bežiacom pase. Vyššiu súťaž som okúsil v Topoľčanoch. Z Topoľčian som sa vrátil späť do rodných Kovariec, kde som v roku 1971 zavesil kopačky na klinec. Objavoval som sa v základných zostavách výberov ObFZ Topoľčany a jedenkrát som bol dokonca kapitán tohto výberu. V roku 1971 som mal rozlúčkový zápas s hokejistami Slovana Bratislava. Po skončení hráčskej činnosti som sa venoval trénerstvu v Kovarciach. Trénoval som nielen žiacke družstvá, ale aj dospelých. Bol som pri všetkých víťazstvách i pádoch kovarského futbalu,“ priblížil nám čerstvý sedemdesiatnik Rudolf Králik. Oslava životného jubilea sa preniesla aj na futbalový štadión OFK Kovarce. Počas polčasovej prestávky v zápase Kovarce – H. Chlebany (6:0) pánovi Rudolfovi všetko najlepšie zaželala aj starostka Kovarciec Zdenka Davidovičová a Jaroslav Bujna, tajomník OFK Kovarce. Medzi gratulantmi nechýbala ani blízka rodina a bývalí spoluhráči Rudolfa Králika. Prekvapenie jubilanta však bolo o to väčšie, že práve cez tento polčas sa odohral exhibičný zápas medzi bývalými spoluhráčmi a Králikovou sedemnástkou, ktorá bola zložená z rodiny oslávenca. Taktiež medzi darmi nechýbal ani dres s číslom 70. Futbalového sedemdesiatnika to dojalo až k slzám, ale na ihrisku v zápase nechýbal. Ku gratuláciám sa pridáva aj redakcia MY Dneška.
