Nezamknuté dvere - príležitosť
Starenka Mária si spomína na celú udalosť so slzami v očiach. Je krehká, má 86 rokov a za sebou skúsenosť, o ktorej hovorí, že predsa len neverila, že aj jej sa môže niečo také stať. O podomových obchodníkoch, elektrikároch, vodároch a iných „špecialistoch“, ktorí využívajú dôveru starších ľudí, dostanú sa do domu a ukradnú ťažko ušetrené peniaze, už počula. Aj deti ju vystríhali, aby sa stále zamykala.
Mária zbierala okolo domu napadané jablká a návštevu si nevšimla. „Čakala som syna, zrazu som počula štekať psa. Vždy sa teší z príchodu syna, tak som si pomyslela, že je to on. Nechala som prácu stáť a išla som sa pozrieť na ulicu. Videla som na ceste červené auto. Také má aj syn. Bránka bola otvorená, veď kľúč som mala z vnútornej strany. Počula som šum, tak som si len pre seba povedala: Príde domov a ani sa neohlási. Vtom už z domu vychádzali dve ženy. Hovorili mi, že niečo predávajú, ani neviem, čo mrmlali. Zrazu na mňa jedna z nich hodila plachtu a drala sa rýchlo prečo. Ja som ju však zachytila, no sotila ma dole zo schodov,“ popisuje slabá babička s barlou situáciu. Našťastie, nezranila sa, lebo sa stihla zachytiť na zábradlí.
Kým sa Mária spamätala, ženy už prefrčali v aute okolo nej. Ešte stále však nevedela, že neprišli predávať, ale kradnúť. Presvedčil ju o tom až pohľad do izby. „Jednu peňaženku som mala do obchodu a do druhej som si odkladala dôchodok. Všetko je v preč. Nevedela som, čo robiť. Zavolala som teda sestre a ani neviem, ako prišla.“
Polícia začala trestné stíhanie pre krádež, za ktorú hrozí páchateľkám dvojročný trest odňatia slobody. Okradnutá Mária ich popísala ako dve ženy asi okolo tridsiatky, tmavšej pokožky, veľmi dobre oblečené. Prišli do tichej uličky na červenom aute. Či šoférovala jedna z nich alebo niekto iný, Mária nevie.
Žeby až na druhý pokus?
Keď sa snaží Mária spomenúť si na podrobnosti, napadne ju aj to, že v uzučkej uličke vídavala auto častejšie. Bolo to však v lete, keď každú chvíľu u nej prázdninovali vnučky. Možno sa vtedy páchateľky neodvážili...
Pred pol rokom ju už raz navštívili dve ženy, ako hovorí, Cigánky. Najprv jej chceli ponúknuť svoj tovar, ale potom tvrdili, že sú z geodézie. „Povedala, že má papiere z geodézie, že vraj sa budú robiť nové ulice a prišli vymeriavať pozemky, alebo niečo také splietala. Chcela odo mňa moje papiere, ale ja doma nijaké nemám. Najprv začala jemne, ale potom povedala aj: Ty baba jedna, daj mi porovnať tvoje papiere. Striga stará, na úrade budeš musieť vysvetľovať, prečo si nás nepustila.“ Šťastím v celej príhode bola skutočnosť, že pani Mária doma skutočne nemala nijaké papiere k pozemku, takže nikoho ani pustiť do domou nemohla. Spomenula si aj na rozhorčenú vetu, ktorú jej adresovali Cigánky: Tak toto zaplatíš...!
