torú strávil od 12. do 19. septembra v Tunisku, asi tak ľahko nezabudne.
„Pri vyberaní letnej dovolenky som sa zamýšľal nad tromi krajinami – Tureckom, Egyptom a Tuniskom. V Turecku boli práve v tom letovisku, ktoré som si vybral, bombové útoky, nechcel som riskovať, v Egypte som veľmi často, preto som zostal pri Tunisku – lokalite Hammamed. Dovolenky si vyberám prostredníctvom internetu a uprednostňujem last minuty, ktoré sú lacnejšie. Predpokladal som, že rovnako ako v Egypte, aj v Tunisku bude krásne počasie, dobré služby, prosto ideálne podmienky na príjemný relax, na ktorý som sa už veľmi tešil. No opak sa stal pravdou,“ začína svoje rozprávanie Alojz Pastirik.
Zdochnuté psy, špinavé more
Tuniským Hammamedom sa krátko pred ich príchodom prehnala silná búrka, ktorá po sebe zanechala spúšť ako malé cunami. „V meste bolo po kolená vody a premávku riadili policajti. Táto voda stekala do mora a zmietla doňho všetku špinu z ulíc. Následne prišli veľké vlny, otočil sa vietor a všetko, čo plávalo v mori, sa ocitlo na pláži a ten pohľad by som vám naozaj nedoprial - utopené mačky, psy, potkany, stoly, stoličky, pneumatiky, haraburdy... Toto všetko sme na pláži obchádzali päť dní. Aby sme sa konečne začali v mori kúpať, pustili sme sa do upratovania. Pláž sme vyčistili, neporiadok zhrnuli na kopy a čakali sme, že ho Tunisania odvezú. Na naše veľké prekvapenie tak neurobili ani po naliehaní, vraj more dalo, more vzalo. A aby toho ešte nebolo dosť, prišla ďalšia búrka a našu snahu zmietli vlny naspäť do mora. Až na šiesty deň sa Tunisania konečne odhodlali urobiť poriadok, čiže z ôsmich dovolenkových dní sme na pláži strávili dva. Toto by sa u nás nemohlo stať. Tunisania radšej ten neporiadok prekročili, ako by s ním mali niečo urobiť.“
Zúfalstvo, plač a
modlitby
Vtedy dovolenkári netušili, že to najhoršie ich ešte len čaká. Zdochliny na pláži boli v porovnaní s tým iba „slabý odvar“. „Z tuniského letiska v Monastire sme odlietali lietadlom tuniskej spoločnosti Nouvel Air o 5.45 h. Na palube Erbasu 320 bolo do dvesto ľudí. Štart bol bezproblémový. Predo mnou a mojou manželkou sedeli mladomanželia, ktorí sa stále bozkávali. Sledoval som z okna vzďaľujúce sa svetielka letiska. Lietadlo nabralo výšku a smer na Rím. Stúpali sme. Asi po desiatich minútach som zacítil smrad podobný krému na topánky. Mladomanžel predo mnou sa pootočil a zbadal som, že spozornel. To, čo upútalo jeho pozornosť, sme už videli aj my – z kuchynky v zadnej časti lietadla vychádzal kúdol dymu. Na niekoľko sekúnd nastalo na palube šero a všade bol dym. Vyskratovala elektrika, horeli oleje, kde je hydraulika. Začala blikať elektrická požiarna signalizácia, nastal chaos. Ihneď sa rozsvietil oznam, aby sme sa pripútali. Z kabíny vybehol pilot, utekal do zadnej časti lietadla a zasa naspäť. Povedal som manželke, že už keď piloti behajú, asi bude situácia naozaj vážna. Modlil som sa, ženy plakali. Lietadlo začalo prudko klesať. Pod nami bolo more a ja som sa stále modlil. Pilot sa snažil čo najbližšou dráhou dostať sa naspäť na letisko do Monastiru a tam núdzovo pristáť. Prudké klesanie spôsobilo vypúšťanie paliva, aby sme boli ľahší. Konečne som zazrel pristávaciu dráhu. Pilot lietadlo vyrovnal a pristáli sme, avšak až celkom bokom, mimo hlavnej dráhy, keby náhodou nastal výbuch. Ihneď boli pri nás hasiči a sanitky. Niektorých dovolenkárov museli odviezť do nemocnice, lebo boli v hroznom šoku. Mali sme šťastie, že sa nám to nestalo v polovici cesty. Neviem, čo by inak bolo s nami.“
Lietať bude ďalej
O 6.15 h boli teda Alojz Pastirik s manželkou a ostatnými naspäť v Monastire – živí a zdraví. Nepríjemná udalosť nimi poriadne otriasla a zúfalstvo, aké zažili, by nepriali zažiť nikomu. „Dúfal som, že nám čo najskôr pridelia lietadlo a odletíme do Ríma. Stalo sa tak až o 14.30 h, keď sme nastúpili do iného lietadla a vzlietli. Let sme znášali s veľkými ťažkosťami, prežívali sme každú turbulenciu. Personál nás upokojoval. Našťastie, všetko dobre dopadlo, ale bolo to niečo strašné. Veľmi som sa bál, že lietadlo vybuchne,“ hovorí Alojz Pastirik, ktorý sa priznal, že sa pomaly lúčil so životom. Ani po tomto dramatickom zážitku však nemá strach sadnúť si do lietadla a chystá sa ešte do konca tohto roka odcestovať na ďalšiu dovolenku – kde inde, ako do Egypta...
