ly Dievčatka z krajiny drakov a predstavil ju aj v Topoľčanoch.
Zazneli aj hlasy, že ste jediný slovenský autor detskej fantasy?
Možno, tento žáner sa práve teraz začína rozširovať. A fantasy je vlastne rozprávka, akurát príbeh je zložitejší a má trošku inú stavbu. Neviem, či sme jediní, možno sa ešte niekto vynorí, ale my sme sa nepretekali o prvenstvo. V podstate, keď Muška mala prvý nápad v roku 1999, tak sme o Harry Potterovi vôbec netušili. Síce už vtedy dávno vyšla kniha v Anglicku, ale v Austrálii nebola známa. Skôr sme čerpali z Tolkiena. Kroniku Narnie sme zase nečítali, takže tá nemala vplyv.
Využili ste svoje deti alebo deti známych pri tvorbe knihy?
Na našich deťoch sme si testovali niektoré nápady. Rozprávali sme sa a deti nás počúvali a zapájali sa. Keď sa im niečo nepáčilo, hneď nám to povedali. Deti našich známych sú na knižnej obálke, ktorú sme si sami navrhli.
Ako prebieha spolupráca dvoch autorov na jednej knihe?
Jeden sedí za počítačom, aj keď ich máme dva. (smiech) Muška vlastne začala a ja som jej pomáhal, postupne sa spolupráca rozrástla. Priniesol som viacej nápadov, vyplnil viacej medzier. Rozprávame sa o tom, diskutujeme a dohodneme sa, kto čo napíše. Potom to ten druhý preedituje a pospája. Ono sa to tak prepletie, že je už ťažko rozoznať, kto čo písal. Autorské dvojice nie sú nezvyčajné, často vydávajú pod jedným pseudonymom. Sme zvyknutí na spoluprácu a dobre si rozumieme.
Chceli by ste knihou preraziť do sveta?
Myslím, že to je sen každého spisovateľa. Ale aj Austrália je, čo sa týka čitateľskej obce, dosť malá – 20 miliónov ľudí. V anglicky hovoriacom svete by to bolo už zaujímavé. Päť miliónov Slovákov – to nie je veľký trh. Naša kniha je považovaná za úspešnú, ale vyžiť sa z toho nedá.
Na konci tretej knihy nie je príbeh ešte uzatvorený, takže pripravujeme aj štvrtý diel. Keďže sme obaja architekti, pripravujeme aj odbornú knihu o architektúre.
