Zaujímajú sa o starú vojenskú techniku

Zakladajúci členovia generálmajor vo výslužbe Ján Pančík, zástupca veliteľa bývalej mnohonárodnej brigády, ktorá ešte v minulom roku mala svoje veliteľstvo v Topoľčanoch plk. Vojciech Klimas z poľského kontingentu, mjr. David Schnábel z českého a „civili“ a Topoľčanci primátor Pavol Segeš, Július Krajčík, Miroslav Gieci a Rudolf Chovanec sa nechali inšpirovať návštevou v piešťanskom historickom vojenskom múzeu. „Videli sme nadbytok vojenskej techniky, ale nechceli sme, aby sa to všetko zošrotovalo a predalo. Chceli sme túto techniku zachovať a predstaviť aj budúcim generáciám. A tak sme založili klub,“ priblížil myšlienku založenia jeho predseda generálmajor Ján Pančík, ktorý naposledy velil domobrane v Topoľčanoch. „Veď spojitosť mesta Topoľčany a armády je veľmi dobre známa. Ak aj neberieme do úvahy husitské kasárne, sídlo jednotiek armády v súčasných kasárňach je už takmer sto rokov.“
Teraz majú na kasárenskom dvore obrnený transportér (OT 90), tanky (T 72, T 34) samohybnú 122 mm húfnicu Gvozdík, protilietadlový a protitankový kanón. Najstarší exponát je z roku 1954. Zatiaľ techniku iba čistia a natierajú farbou. Na dokončenie dokonalej ilúzie akcieschopnosti bude treba doladiť aj najmenšie detaily. Primaľovať štátny znak, znovu osadiť svetlá a iné drobnosti. „Vnútro bojovej techniky nebude prístupné, iba ak špecialistom a úzkemu okruhu ľudí,“ vysvetlil generál, prečo sa kladie dôraz hlavne na vonkajší vzhľad. Klubu však nepôjde len o bojovú techniku, ale aj o uniformy, ručné zbrane, dobové dokumenty a ďalší vojenský materiál. Preto členovia klubu vyzývajú všetkých, ktorí môžu zapožičať alebo darovať zaujímavé veci súvisiace s armádou. „Napokon náš klub je občianskym združením, je otvorený a radi medzi sebou privítame všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu armády či vojenskú techniku.“
Niektoré naše exponáty máme z útvarov, ktoré boli zrušené a tam stáli na čestných miestach. Počítame aj s tým, že si budeme techniku vymieňať s inými klubmi.“ Okrem vozidiel a zbraní, ktoré budú vystavené vonku, by sa mala zaplniť aj celá hala menšími zbraňami, dokumentmi a fotografiami, ktoré budú mapovať vývoj československej armády od jej počiatkov v roku 1918.
Klub nemá v pláne uzatvárať sa za brány kasární. Svoju zbierku chce ukazovať návštevníkom, najmä pri slávnostných príležitostiach a dňoch otvorených dverí, keď sa sem dostane viacej ľudí. Sprievodným slovom by mali sprevádzať samotní členovia klubu.