čan pod vedením Jarky Jarošovej a sú zostavené z darov zeme – ovocia, zeleniny, semiačok rôzneho druhu, ale aj škorice, kakaa, hladkej múky či kávy. Doslova umelecké diela vznikali celý týždeň. Ženy pri nich prekľačali noci od pondelka do skorého nedeľnejšieho rána, ale výsledný efekt si v každom prípade zaslúži pozornosť – nielen domácich, ale aj hostí.
Dominantou celej výstavy, ktorá v prašickom kostole potrvá do 22. októbra, sú štyri obrazy s motívmi Chlieb náš každodenný, Chceme ľúbiť, Ave, ave a Hľa, prišla hodina spásy. Náboženské výjavy sa striedajú s detskými motívmi a keďže v Prašiciach vrcholia prípravy na birmovnú slávnosť, prispôsobili interiér aj tejto udalosti (motív holubice). Svoje miesto si tu našla aj láska v podobe srdca zhotoveného z lupeňov ruží. Vysypať jeden veľký obraz nie je žiadna maličkosť. Ide o mravčiu prácu, ktorá trvá aj 16 hodín, pretože jednotlivé semiačka a ingrediencie sa vysypávajú po troškách, pomaly a postupne. Dôležité je i namiešať na obraz správne farby a kde nepostačuje príroda, zachraňujú situáciu farebné kriedy strúhané do hladkej múky. Materiály dodali ľudia z obce, niektoré zakúpili v obchode z peňazí, ktoré im na tento účel darovali priaznivci výstavy. Vystavené diela sú krehké, i najmenší pohyb im môže uškodiť, no sú robené s láskou, a to je najdôležitejšie.
Autor: mm