O plesniach, kompostárni i nedokončených cestách

Organizačné opatrenia boli neúprosné a skúšali nervy poslancov. Prvá vážnejšia diskusia nastala pri informácii o výsledku meraní vo veci príčiny vzniku plesní a o priebehu odstraňovania týchto závad v 88 bytoch na nešťastnom sídlisku Juh, ktorú poslancom predniesol vedúci odboru výstavby, životného prostredia a vyvlastňovacieho konania Vladimír Hain. Podľa jeho slov, resp. podľa znaleckého posudku okresnej prokuratúry, ktorá celú záležitosť s plesňami prešetrovala, za všetko môže nedostatočné vetranie. S týmto záverom sa nestotožnila poslankyňa Markovičová, ktorá poslancom prečítala sťažnosť 32 nájomcov na plesne aj po tom, čo Hain tvrdil, že dodávateľ vybavil k spokojnosti 71 bytov a do zostávajúcich jedenásť sa nemohol, žiaľ, dostať. Markovičová zašla vo svojich tvrdeniach až tak ďaleko, že vyjadrila pochybnosť, či sa náhodou plesne nenachádzali v bytoch aj počas kolaudácie. „Sťažovateľom pošleme fotokópiu znaleckého posudku a keď sa im niečo nezdá, nech si nechajú na prokuratúre vypracovať vlastný posudok. Nájomné znížiť nemôžeme, byty až do splatenia úveru vlastní Štátny fond rozvoja bývania, nie sú naše,“ povedal primátor, ktorý zároveň uznal, že byty sa odovzdávali zavčasu. No prišiel aj na inú vec – „Byty na sídlisku Juh sa stavali inou technológiou ako tie, ktoré sme stavali v minulých rokoch. Treba okrem pravidelného vetrania nájomcom zabezpečiť na prestriedanie odvlhčovače vzduchu do bytov, ktoré si to vyžadujú.“ MY sme sa dozvedeli, že primátorom spomínaná technológia sa použila aj pri stavaní bytov v iných obciach Topoľčianskeho okresu a nikde problémy s plesňami nemajú...
Vyjde kompostáreň na hanbu sveta?
Mestu hrozí, že ak do konca roka nedá do poriadku všetky „papierovačky“ ohľadom kompostárne, príde o peniaze z EÚ. Kompostáreň je po technologickej stránke pripravená na spustenie prevádzky, no poslancom ešte zostalo schváliť návrh zmluvy na prenájom kompostárne, v ktorom robilo ministerstvo životného prostredia „kozmetické“ úpravy. Na dôležitosť schválenia návrhu apeloval samotný primátor, no aj tak sa schvaľovanie návrhu zmluvy presunulo do programu novembrového zastupiteľstva. „Novembrové zastupiteľstvo je posledný termín schválenia zmluvy. Inak budeme musieť na hanbu sveta vrátiť peniaze EÚ,“ upozornil rozhorčene poslancov primátor Segeš.
Chodník opravený iba do polovice
Jedným z bodov organizačných opatrení bol návrh odborov mestského úradu na navýšenie rozpočtových položiek v rozpočte mesta. V praxi to znamenalo, že sa pootvorila na malú chvíľu mestská „kasa“ a ak návrh nepobúril poslancov a jeho predkladateľ mal v zásobe dostatok argumentov prečo a pre koho peniaze žiada, úspech bol zaručený. Nikto však nepredpokladal, že po téme navýšenia rozpočtových položiek skončia poslanci pri nedokončených cestách a chodníkoch, ktorých rekonštrukcia momentálne prebieha alebo prebiehala. Diskusiu otvoril Tibor Pavlík – „Chcel by som sa spýtať, v akom rozsahu sa robila rekonštrukcia Brezovej ulice? Podľa môjho názoru ak sa schváli rekonštrukcia Brezovej ulice, tak sa pod tým rozumie celá ulica – od začiatku až do konca, no zrekonštruovaná je iba jedna tretina. A na druhej strane kvôli úprave Ul. družby sa už druhýkrát navyšuje rozpočet...“ Odpoveď mu dal poslanec Ševela – „Ale my sme pri schvaľovaní peňazí na rekonštrukciu ciest a chodníkov vedeli, aký objem finančných prostriedkov máme k dispozícii, no nepočítali sme s rôznymi neplánovanými úkonmi, ktoré vyšli na povrch až pri samotnej realizácii opráv.“ Skutočnosť sa teda má tak, že každá ulica sa robí iba potiaľ, pokiaľ sú peniaze. A to isté platí o chodníkoch, ktoré vraj tiež nie sú na niektorých miestach dotiahnuté do konca. „Bolo to šité horúcou ihlou. Nedali sme vyhotoviť presné odhady a museli sme teda opraviť iba to, na čo boli peniaze,“ uzavrel celú vec Valach.