o kasína a skladali skúšku dospelosti práve v miestnosti, ktorá je teraz pracovňou primátora. Do dnešných dní sa táto škola chváli, že ju absolvovalo 8 053 mladých ľudí. Medzi úspešných absolventov patria aj významné osobnosti. Robert Fico si neodpustil zahrať si s jej študentmi futbal, na arcibiskupa Jána Sokola sa čakalo márne, pretože ležal v horúčke. Bývalí absolventi a aj pedagógovia si však zaspomínali v piatok na slávnostnej akadémii a po nej zašli do budovy školy poobzerať maturitné tablá a pospomínať si na školské príbehy.
Dnes je tu aj osemročné gymnázium a možnosti štúdia sú široké. V alternatívnom učebnom pláne si študenti môžu vybrať až 18 hodín voliteľných predmetov.
Prvá žena a trinásta riaditeľka
Jubilujúcu školu má pod palcom od roku 1997 Viera Dzurejová. Svoje prvé okamihy ako učiteľka si nevychutnala naplno. Nastúpila v septembri a po dvoch mesiacoch odišla na polročnú materskú dovolenku. „Brala som to tak, že dva mesiace vydržím, lebo som sem musela dochádzať. Za dva mesiace som sa ani nestihla úplne zorientovať na novom pracovisku. O štvrť na osem som prišla autobusom a dve päť som odchádzala domov do Zlatých Moraviec.“ Vtedy učiteľka s aprobáciou slovenčina – francúzština však ešte stihla dokončiť školský rok, opäť iba posledné dva mesiace. O tom, že zostane v Topoľčanoch, rozhodol definitívne až pridelený byt.
Ako riaditeľka je prvou ženou na tomto vedúcom poste a zároveň trinástou v poradí. Túto skutočnosť si však za deväť rokov vôbec neuvedomovala. „Dozvedela som sa to len minulý týždeň, keď som zostavovala pamätnicu a keď som to vyratávala kvôli umiestneniu obrázkov v tlačiarni. Vtedy som prišla na to, že ide o trinásty obrázok a jeden nám chýbal, aby bola strana naplnená. Roky to viselo na nástenke a nikdy som si to nevšimla. Na to číslo neverím a zatiaľ mi to neprináša nešťastie.“
S funkciou či bez, absolvuje aj školské výlety, ktoré sú dobrým zdrojom žartovných príhod. Najprv vraj študenti boli prekvapení, keď ako riaditeľka chcela ísť na výlet. „Naplašili sa, že to bude výlet „o ničom“, pretože ide riaditeľka!“ priznáva.
Za hlavnú prioritu gymnázia považuje už desaťročia - prípravu absolventov na vysokoškolské štúdium. V súčasnosti sa umiestni na vysokých školách a iných formách pomaturitného vzdelávania takmer sto percent absolventov.
Aj Robert Fico v škole opisoval
Premiér sa ocitol znovu na pôde svojej strednej školy vo štvrtok, deň pred oficiálnymi oslavami, pretože na druhý deň ho už čakala cesta do Fínska. Študenti boli zvedaví na jeho štúdium a otázkam na politické témy sa vyhli, hoci premiér ešte v čase, keď jeho strana nebola vládnucou, diskutoval na školách hlavne o právnych otázkach.
Gymnázium mal rád
„Budúci rok bude 25 rokov odvtedy, čo som maturoval. Gymnázium vtedy malo veľké čaro, pretože som zažil ešte starých pánov profesorov, ktorí učili od skončenia druhej svetovej vojny. Celkovo kvalita vzdelania bola veľká a nemôžem si sťažovať, prakticky každý, kto dokončil gymnázium, absolvoval aj vysokú školu.“ Doteraz sa s bývalými spolužiakmi, ktorým bol triedny Pavel Valach a Elena Marková, stretáva. „Ani zo základnej, ani z vysokej školy sa nestretávame, ale úplne so železnou pravidelnosťou sa stretávame zo strednej školy, z tohto gymnázia.“
Matematiku nemusel, chcel byť archeológom
„Pôvodne som nikdy nechcel ísť na právo, chcel som byť archeológom. Ale vtedy brali do Brna iba troch študentov, teraz som mohol kopať niekde na Bojnej,“ vyznal sa pred gymnazistami. Práve preto sa orientoval skôr na humanitné predmety. Matematika, chémia neboli jeho silnou stránkou. „Nemal som zlé známky, iba jedinú trojku, a to na polrok v prvom ročníku od pána profesora Vencelíka,“ priznal sa. Dôvodom bol zrejme vstup do nového prostredia. Zato pri maturitnej skúške sa natrápil s matematikou. „Mal som vyriešiť nejakú rovnicu, ani si nepamätám akú... Toto fakt nechápem, prečo nás to učia. Keby ste mi to dnes ukázali, neviem s tým ani pohnúť. Veď keď niekto chce študovať na matematicko-fyzikálnej fakulte, nech sa to naučí tam. Čo nás trápia s tým,“ pozdravil takýmto originálnym spôsobom matematikárov. Po rokoch však skonštatoval: „Maturita bola veľmi fajn.“
Písaním ťahákov
sa veľa naučil
Študentov zaujímalo, ako si „nelegálne“ pomáhal pri písomkách. Riešenie ich prekvapilo, pretože vraj už dnes zlepšovák z osemdesiatych rokov takmer nepoužívajú. „Hovorí sa, že najlepšia príprava na písomku je písanie ťahákov. Najčastejšie sme používali systém, že sa vystrihol polkruh, pripol sa pripínačkou dolu pod lavicou a ten sa otáčal.“ Fungovalo, samozrejme, aj našepkávanie, keď už niekto bezradne stál pred tabuľou.“
Študentský život si teda vychutnal tak ako terajší študenti, hoci pripomenul, že vtedy nemali toľko technických vymožeností. Prvú kalkulačku uvidel až v roku 1982 a „pozerali sme sa na to, ako na svätý obrázok“. Zato k lyžiarskemu a k školským výletom žiadnu techniku nepotrebovali. „To, že sme nemali počítače, nám určite nebránilo zabaviť sa. Pilo sa, chodilo za dievčatami... Čo vám mám hovoriť? Musel by som sa aj červenať.“
Ako vidí vysoké školstvo
Premiér neobišiel ani otázku kvality univerzít. Považuje za dobré, že študenti majú na výber aj zo súkromných škôl všetkých stupňov, a tu je namieste aj vyberanie poplatkov. Na druhej strane upozornil aj na to, že kvantita ide niekedy na úkor kvality. „Mrzí ma, že vznikli rôzne paškoly. Všelijaké akadémie, kde hocikto získa titul. Právnické vzdelanie získa tak, že zaplatí 15 – 20 tisíc, má bakalárske štúdium, potom ide na magisterské štúdium, ale ani nevie, čo sú základné právnické pojmy.“
