Na Slovensku si 1. novembra pripomíname Sviatok všetkých svätých - deň venovaný spomienke na zosnulých. Prvý november je v Slovenskej republike od roku 1994 na základe rozhodnutia Národnej rady SR z októbra 1993 dňom pracovného pokoja.
Pôvod tohto sviatku siaha do predkresťanských čias. Súvisí s pradávnou mystickou tradíciou indoeurópskych národov, keď sa medzi nás mali vracať duše zosnulých. Rozšírený bol najmä medzi obyvateľstvom keltského pôvodu. Obdobné sviatky poznali aj Germáni a Slovania. Medzi kresťanmi sa tento sviatok rozšíril na začiatku 7. storočia, keď pápež Bonifác IV. v roku 610 premenil pôvodne antický Panteón v Ríme na kresťanský chrám. Zasvätil ho úcte Panne Márii a všetkých svätých mučeníkov. Pápež Gregor III. ôsmom storočí určil sviatok všetkých svätých na 1. novembra. Neskôr, v 10. a 11. storočí, sa z tohto sviatku vyvinula aj Pamiatka zosnulých - Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra.
Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných v dňoch 1. a 2. novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržala dodnes. Veriaci a ostatní obyvatelia prichádzajú na cintoríny, aby zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých. Táto úcta aj na Slovensku vychádza z pradávnej slovanskej tradície jesenných pohanských sviatkov. Príchod duší zosnulých súvisel aj s blížiacou sa zimou. V európskej tradícii sa na Slovensku preniesol, respektíve dal do súladu so sviatkami kresťanského kalendára. Tento sviatok by mal znamenať našu spomienku na blízkych, ktorí odišli z našich radov. Spomienkou na nich im skladáme úctu za všetko, čo pre nás v živote vykonali, a zároveň zostávajú v našom srdci žiť naďalej.