Článok pokračuje pod video reklamou
„Vytvorili sme priateľskú partiu a každých 5 rokov sa stretávame. Spájala nás práve profesorka Kováčová. Mala k nám vzťah ako k svojim deťom. Vzťah pretrváva doteraz, lebo chodí na každú našu stretávku.“
Na topoľčianske gymnázium nedá dopustiť, pretože sa tu spoznal aj so svojou manželkou. Doteraz, keď skúša na vysokej škole, nazerá do indexu odkiaľ sú študenti, aby sa rodákom mohol pochváliť, že aj on je absolventom topoľčianskeho gymnázia.
K ekonomike však na gymnáziu nepričuchol, to ho skôr zaujímal futbal. „Štúdiu som sa až tak nevenoval, viac som sa venoval futbalu. Až v treťom ročníku sa ma otec spýtal, či chcem hrať futbal a tým sa živiť. Potom som sa už aj začal učiť a zlepšil som sa.
Svoj študijný odbor si vybral až na základe rozhovoru so známou, takže to riskol. „V období, keď sme končili, nemali sme veľký prehľad v tom, ktoré odbory sa študujú. Svoje poznatky sme čerpali od známych a starších kamarátov,“ povedal.
Nič sme „nevytiahli“ ani od triednej profesorky. „Oni boli takí bezproblémoví študenti,“ povedala o manželoch Sivákovcoch Helena Kováčová.
