Futbalisti Veľkých Dvorian v júni tohto roku úspešne ukončili ročník 2005/2006 postupom do súťaže Majstrovstiev okresu. V jeho radoch v posledných kolách vynikal pravý obranca Peter Zaťko. Tento 23-ročný futbalista patril medzi najlepších hráčov na ihrisku aj v poslednom kole minulého ročníka. Veľmi sa tešil, že od novej sezóny bude pôsobiť vo vyššej súťaži, avšak prišlo to, čo nikto nečakal. Týždeň po skončení súťaží sa mu stal úraz, ktorý ho vyradil nielen zo súpisky, ale aj z bežného života. „V júni sa mi stal úraz, o ktorom sa mi veľmi ťažko hovorí. Bolo to presne týždeň po tom, čo sa nám podarilo postúpiť s V. Dvoranmi z II. triedy do Majstrovstiev okresu Topoľčany. Veľmi som sa tešil, že konečne budeme hrávať v „okrese“ a všetci hráči sa tešili z tohto úspechu. V osudný piatok som sa vracal domov, keď ma našli pod mostom u nás v dedine. Bolo to 17. júna. Na bližšie okolnosti sa vôbec nepamätám. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Pomáha mi celá rodina a postupne sa s tým vyrovnávame,“ povedal nám so smútkom v očiach na vozíček odkázaný Peter, ktorý nám priblížil aj svoju futbalovú kariéru. „Hrával som na poste pravého obrancu. Konečne sa mi začalo aj trocha dariť, ale môj futbalový rast zastavil tento nešťastný úraz. Futbalu sa venujem celý svoj život, už od malička som hrával za Veľké Dvorany. Aj teraz chodím pravidelne na futbal, ani jeden domáci zápas nevynechám. Veľmi ma potešil derby zápas s Bojnou, ktorý sme vyhrali 2:1.“ So svojimi spoluhráčmi vychádza veľmi dobre a často ho navštevujú. „So spoluhráčmi vychádzam dobre, aj mi doma pomohli pri sťahovaní izby a neustále sme v kontakte. Kamaráti – futbalisti mi pomáhajú ako sa dá. Stále som s nimi a cez zápasy chodím aj do kabíny, kde ich povzbudzujem,“ nesťažoval si na kamarátov Peter. Aká choroba vlastne trápi bývalého futbalistu V. Dvorian? „ Mám čiastočne poškodenú miechu, ktorá mi nedovoľuje chodiť. Je to dlhodobá liečba, ale ako hovoria doktori - zázraky sa dejú stále. Veľmi sa snažím dostať sa z toho. Už je to lepšie, veľmi mi pomohol pobyt v Kováčovej. Predtým som ležal v nemocnici, kde to bolo pre mňa veľmi ťažké. Okolo mňa boli len štyri steny a zle to vplývalo na moju psychiku. Chodím aj na rehabilitáciu do Topoľčian a chcel by som ísť aj na liečenie do Čiech. Veľmi by som potreboval pomôcky na cvičenie nôh, no tie sú finančne náročné.“ Peter má momentálne veľmi veľa voľného času. „V súčasnosti sa zdokonaľujem v práci na počítači a surfujem po internete. Šport ma veľmi baví a sledujem ho aj v televízii. Stále chodím von za kamarátmi a snažím sa z toho vyliečiť. Cvičím a pokúšam sa stavať na nohy,“ priblížil nám trávenie svojho voľného času Peter Zaťko. Veľké Dvorany sú známe aj pod prezývkou „Balvani“, čo nám Peter potvrdil. „Ja som poriadne tvrdý „Balvan“ a pevne verím, že sa raz vrátim späť na ihrisko, kde si opäť zahrám futbal.“ Celú súťažnú jesennú časť povzbudzoval svojich kamarátov na ihrisku. Čo by im zaželal do ďalších bojov ich spoluhráč? „Najlepšie by bolo, keby sme sa udržali v okrese a stali sa stabilným účastníkom tejto súťaže. V A -mužstve som začínal práve vtedy, keď sme vypadávali z okresu. Teraz sme sa tam vrátili, no mne sa stal tento úraz,“ sklamane dodal P. Zaťko. „Chalani to celkom dobre rozbehli. V kádri sú všetko mladí, a aj preto sa chcem vrátiť do futbalového kolobehu. Väčšinou ich psychicky povzbudzujem. Viem o každom ako hrá, tak sa im snažím pomôcť aspoň takouto cestou,“ odľahčil Peter. Napriek tomu, že Peter je odkázaný na invalidný vozík a pomoc blízkych, tak chuť do života má veľkú. Veľmi si želá, aby raz opäť nastúpil na majstrovský zápas, i keď nám sám povedal: „Už to nebude nikdy také, aké to bolo, ale snažím sa s tým vyrovnať.“
Petrovi z celého srdca prajeme uzdravenie, aby sa „balvan“ Peter ešte raz, aspoň na pár minút, predstavil vo svojom obľúbenom veľkodvoranskom drese.
Autor: jaš