o vycvičili na hľadanie drog. Volá sa Ajo, má päť rokov a jeho psovodom je Jaroslav Čačík, ktorý aj s kolegami z Nitry – Miroslavom Bolechom z OR PZ, jeho psom Macom a Branislavom Diďákom z KR PZ išli preskúmať situáciu ohľadom drog v Strednom odbornom učilišti potravinárskom v Topoľčanoch. Pred dvoma rokmi sa tam totiž pri akcii Drogový pes našli nejaké ľahké drogy, preto v rámci prevencie riaditeľ školy Milan Ašverus znova pustil psíkov do tried. „Už na začiatku školského roka som upozornil žiakov, že Drogový pes bude znova pokračovať. Som otvorený preventívnym akciám tohto druhu, ktoré budeme opakovať častejšie a som rád, že tentokrát sa na našej škole nenašlo nič,“ vyjadril sa riaditeľ bezprostredne po tom, čo mu policajti nahlásili výsledok kontroly.
Využili sme oddychový čas pre psíkov a s policajtmi sme sa dali do reči.
Čím všetkým musí pes prejsť, aby sa stal špecialistom?
Čačík – Veľmi dôležitý je v prvom rade správny výber psa. Pes na výbušniny musí byť pokojný, ten na drogy môže byť, naopak, dominantnejší, smie hrabať, štekať... Výbušninár si to nemôže dovoliť, lebo by odpálil nálož a mohli by zomrieť ľudia. Preto na aký výcvik psa hľadáte, na také vlastnosti sa uňho musíte zamerať. Vo všobecnosti však musia byť psi - špecialisti vyrovnaní, nesmú napádať ľudí, lebo pracujú medzi nimi, musia sa sústrediť iba na prácu. Stáva sa totiž, že pri hľadaní drog na školách sa žiak zľakne, posunie s vrzgotom stoličku a to by mohlo u psa vyvolať útočnú reakciu, lebo ide o rýchly pohyb neznámej osoby. U vycvičených psov sa také niečo nemôže stať, tieto vnemy iba zaregistruje, nesmú ho vyrušiť z aktivity. Preto správny výber psa je veľmi ťažký. Ide vlastne o výsledok mojej práce – prídem so psom do miestnosti, kde našiel to, čo hľadal a neútočil na človeka.
Diďák – Pes musí mať talent. Keď zbadám, že nechce aportovať, nejaví o to ani záujem, je agresívnejší, tak cvičiť ho nemá zmysel. Ale keď je predpoklad, že ten talent má, dá sa s ním pracovať a rozvíjať ho ďalej výcvikom. Keď má pes vyše roka, má talent a je pripravený, ide sa s ním do Bratislavy na trojmesačný kurz vo vysoko špecializovanom stredisku, kde ho vycvičia na hľadanie drog. Oprávnenie na prácu s drogami a psychotropnými látkami si musí urobiť aj psovod. Psovodi - výbušninári si zasa robia pomocný pyrotechnický kurt. Akcií máme veľmi veľa. Drogy sú, žiaľ, fenoménom súčasnej doby, preto sme v kraji museli zvýšiť počet psov - špecialistov zo štyroch na osem. Lenže táto práca musí ľudí baviť – darmo z vás urobia psovoda a dajú vám špičkového psa, pokiaľ k tomu nebudete mať vzťah, z toho psa nič nevytvoríte.
Ako dlho je pes – špecialista vo výkone? Ako končia potom takíto psi?
Čačík – Čo sa týka psov, ktorí využívajú na svoju prácu čuchové vnemy, tie vydržia vo výkone viac rokov než tí, ktorí sú určení na obranársku prácu, lebo chrup psovi odchádza skôr ako čuch. Najlepší stopári sú desaťroční psi, pretože majú skúsenosti, ktoré mladým psom chýbajú. V Topoľčanoch máme sedem psov – jedného ideme vyradiť pre vek (má 12 rokov), piati sú na všestranné práce, jeden ešte nemá výcvik, ale nahradí toho, ktorého vyradíme a jeden je špecialista.
Diďák – Zákon, ktorý platí, zakazuje, aby si psov vykúpil psovod. Preto neupotrebiteľného psa utratíme a prebytočného môžeme ponúknuť organizáciám na stráženie, ak by oňho mali záujem. No väčšina psovodov sa s takýmto znením zákona nestotožňuje.
Čo dávate psom ako odmenu za dobre odvedenú prácu?
Bolech – Väčšinou im za odmenu hádžeme loptičky na aport a oni sa z toho tešia, hrajú sa.
Diďák – Ja som výbušninár a mám dve „slečny“ – deväťročnú Kiku a Niku, ktorú zatiaľ iba zaúčam. Kika má rada jogurty, syrčeky a podobné „maškrty“.
