il trasu pochodu. Zbory národnej bezpečnosti mali za úlohu dohliadať na pokojný priebeh celej manifestácie a tak to bolo i v roku 1989. Manifestujúcich študentov zastavil na národnej triede policajný kordón, kde sa asi 2 000 študentov dostalo do izolácie medzi dva oddiely zásahových jednotiek. Študenti sa správali pokojne, no i napriek tomu policajti použili na ich rozohnanie vodné delo a niekoľkých z nich surovo zbili (zranených bolo 568 ľudí). Študenti našli oporu v hercoch z pražských divadiel – začalo sa uvažovať o štrajku v divadlách a na vysokých školách, čo sa aj uskutočnilo. Vo väčšine pražských vysokých škôl sa 20. novembra 1989 začína štrajk. Na Václavskom námestí v Prahe sa v tento deň zišlo asi 100 000 ľudí. K davu, ktorý sa každým dňom zväčšoval, v tých dňoch prehovoril aj Václav Havel. Nasledovalo niekoľko masových demonštrácií už po celej republike – čiže aj na Slovensku. Novembrové udalosti vyvrcholili generálnym štrajkom 27. novembra s heslom Koniec vlády jednej strany! Prezident Československej socialistickej republiky Gustáv Husák vymenoval 10. decembra novú „vládu národného porozumenia“ a vzápätí abdikoval. Václava Havla zvolili za prezidenta 29. decembra a prvé slobodné voľby sa konali v júni 1990.
Nežná revolúcia – takýto názov dostali novembrové udalosti spred sedemnástich rokov, ktoré výrazne ovplyvnili ďalšie smerovanie dvoch štátov – Česka a Slovenska a dali zelenú slobode a demokracii. Preto je smutné, že niektorí dnešní mladí študenti nevedia takmer nič o „veľkom víťazstve“ ich rovesníkov...