Futbalisti Solčian od novej sezóny pôsobia o súťaž vyššie. Výraznou mierou sa o to zaslúžil aj útočník Lukáš Michalík (na fotografii vľavo), ktorý však kvôli zraneniu musel polovicu minuloročnej sezóny vynechať. Začiatkom tejto sezóny však už opäť obliekol solčiansky dres a po pätnástich kolách sa stal najlepším strelcom svojho družstva. Hoci dosiahol už deväť gólov, málokto by povedal, že začínal ako stopér v Topoľčanoch. Neskôr v doraste Interu Bratislava pôsobil ako záložník. Nakoniec sa však udomácnil v útoku a dnes 22-ročný Lukáš už vie, že spravil dobre. Po skončení jesennej časti sme ho požiadali o rozhovor.
Kedy sa ti stalo zranenie, ktoré ťa odstavilo na dlhší čas od futbalu?
Zranil som sa v poslednom zápase jesennej časti minulého ročníka, kedy sme na vlastnom ihrisku privítali Šaštín. Práve prebiehala asi 70. minúta stretnutia, keď som si roztrhol krížny väz a musel som ísť na plastiku. Toto zranenie si vynútilo prestávku deväť mesiacov.
Po zranení si prvýkrát na zápas nastúpil na začiatku novej sezóny. Aký bol vstup do zápasového rytmu?
Do kolobehu som sa dostal až v piatom- šiestom kole. Najskôr som striedal a až potom som začal hrávať v celom stretnutí.
Po pätnástich kolách náš na konte deväť gólov a si zároveň aj najlepší strelec Solčian. Ako vnímaš fakt, že po zranení si opäť obul „strelecké“ kopačky?
Podarilo sa mi to veľmi rýchlo, čomu som veľmi rád. Na tom má však zásluhu celé mužstvo, nielen ja.
V súčasnosti je tvojím veľkým konkurentom mladý útočník Dárius Soboňa. Je ťažké presadzovať sa cez mladých hráčov?
S ním sa mi veľmi dobre hrá a dúfam, že aj naďalej nám to bude vychádzať.
Ako si zatiaľ spokojný s vystúpením Solčian v IV. lige Severozápad?
S umiestnením som veľmi spokojný, dá sa povedať, že až nad mieru. Sú však aj výnimky, ktorými sú prehry v Tr. Stankovciach a v Nitr. Pravne. Veľmi ma však nepotešili ani zranenie Rasťa Ondruša a Roba Mihalika.
Práve máte zimnú prestávku. Ako zatiaľ trávite toto „uhorkové obdobie?“
Zatiaľ chodíme len do haly. V januári už začíname naplno trénovať, aby sme do jarnej časti vstúpili čo najlepšie pripravení. Naďalej zostávam v Solčanoch, nikam nejdem a budem stále doma. V Solčanoch má drží skvelá partia, ktorá sa tu vytvorila. Spoluhráči sú skvelí a stretávame sa aj mimo ihriska. To som ešte nikde nezažil.
V zápasoch si častým terčom súperových obrancov, ktorí ti neraz zanechajú aj stopy na nohách...
Je to ich práca a musím to tak brať. Mne sa však darilo vyhýbať sa im, čo som potvrdil aj deviatimi gólmi na jeseň.
V jesennej časti sme odohrali až päť derby zápasov. Je veľký rozdiel hrať proti súperovi z okolia, ako nastúpiť na iný majstrovský zápas?
Je to veľký rozdiel. Najmä naši fanúšikovia sa nechajú veľmi vyhecovať. Naši diváci to potvrdili v Mýtnej Novej Vsi, ale aj v Tovarníkoch. Za to im treba poďakovať.
V ktorom zápase by si - s odstupom času - zahral lepšie?
Sú to už oba spomínané zápasy vonku, ale aj domáci zápas s Častkovcami. Avšak v každom zápase je čo vylepšovať a mohol som vždy zahrať aj lepšie.
Aké sú vaše ambície do jesennej časti súťažného ročníka 2006/2007?
Na jar nás čaká viacero ťažkých zápasov najmä na domácom ihrisku, pretože budeme hostiť viacero mužstiev z hornej polovice tabuľky. Dúfam však, že to všetko doma zvládneme a od súperov privezieme tiež nejaké body a udržíme si ten stred tabuľky. Verím, že sa nám bude dariť a dopadne to dobre. Tiež nech sa nám zranenia vyhýbajú, lebo čo sa teraz stalo Rasťovi a Robovi, tak to nás oslabilo.
Pred novou sezónou prišla do mužstva aj skúsená dvojica hráčov Kuna – Hippík. Aké pozitívum to vnieslo do mužstva?
Obaja hráči sú na ihrisku, ako aj mimo neho ozajstnými posilami, ktoré sú veľmi platné v našom mužstve.
V pokračujúcom pôsobení v solčianskom drese prajeme Lukášovi, aby dosiahol ešte veľa gólov.
