úspešnejšie obdobie, pretože hlavný rozhodca je vždy veľmi blízko toho, že sa môže dostať v zápase do menších či väčších problémov. Po skončení jesennej časti futbalovej sezóny sme ho požiadali o rozhovor.
Koľko zápasov ste už v našej najvyššej súťaži odpískali?
V našej najvyššej futbalovej súťaži som začal pôsobiť ako hlavný rozhodca od sezóny 1999/2000, keď sa začala špecializácia na hlavných rozhodcov a asistentov. Presnú štatistiku odpískaných zápasov si nevediem, ale v priebehu jednej sezóny to bolo 10 – 12 zápasov. S touto jeseňou je to asi osemdesiat stretnutí.
Ktorý zápas bol pre vás najťažší?
Ťažko hodnotiť, ktorý zápas bol najťažší, pretože na každý je potrebné sa pripraviť po všetkých stránkach. V poslednom období to bolo azda stretnutie v Poľsku Bielsko-Biala – Zaglebie Sosnowiec a u nás derby Lučenec – Rimavská Sobota, keď sa tieto mužstvá stretli po asi pätnástich rokoch a v daždi bolo na zápase 6 500 divákov.
Výkon hlavného rozhodcu ovplyvňuje aj jeho spolupráca s asistentmi. Máte nejakých obľúbených a takých, ktorým dôverujete menej?
Spolupráca hlavného rozhodcu a jeho asistentov je v stretnutí veľmi dôležitá a má vplyv na každý zápas, preto sa už na seminároch tejto otázke venujeme. Pred stretnutím sa dohovárame na konkrétnejšej spolupráci a na medzinárodnej úrovni máme aj nové komunikačné prostriedky. Stavať rebríček obľúbených nie je dôležité, ide o celkový dojem a spoluprácu.
Niečo už máte odpískané aj v našej druhej najvyššej futbalovej súťaži. Je veľký rozdiel medzi rozhodovaním v týchto dvoch súťažiach?
Tieto zápasy sú určite rozdielne, no súčasný kvalitatívny rozdiel mužstiev týchto dvoch súťaží ukáže nový model súťaže, keď sa stretnú mužstvá z oboch súťaží v boji o Corgoň ligu v nasledujúcej sezóne. Stretnutia najvyššej súťaže sú viac medializované, v tej nižšej súťaži je to niekedy viac bojovnejšie.
Máte svoj obľúbený štadión, kde sa vám rozhoduje lepšie?
I keď naše štadióny nespĺňajú kritériá vo vybavenosti, ten najlepší - i pri zníženej kapacite - je v Žiline.
Ako cestujete na jednotlivé zápasy?
Cesta na zápas je jedným z bodov prípravy všetkých rozhodcov zápasu. Pokiaľ je to možné, trasu si skoordinujeme. Teraz už cestujem len autom.
Túto jeseň ste rozhodovali zápas Trnava – Inter Bratislava bez divákov. Aký to bol pocit?
Rozhodovať stretnutie bez divákov je trochu zvláštne. Keď som na druhý deň v rozhlase počul zvukový záznam zo zápasu, bolo mi to až trochu smiešne. Na hracej ploche však bolo počuť, keď prešla Trnava do útoku, povzbudzovanie tých, ktorí aspoň niečo videli z postavenia mimo areálu hracej plochy.
Ste spokojný s finančným ohodnotením za rozhodovanie v našej najvyššej súťaži?
Finančné ohodnotenie nie je ako v Nemecku alebo v Anglicku, no náklady na prípravu a regeneráciu nie sú malé. Rozhodca sa musí pripravovať počas celého roka, v medziobdobí je bez príjmu, takže si treba niečo i šetriť.
Netúžite presadiť sa viac na rozhodovaní na medzinárodnej scéne?
Na medzinárodnú listinu UEFA sa už asi nedostanem, u nás sú mladší rozhodcovia. No v rámci nejakej výmeny, tak ako som bol v Poľsku alebo ako náhradný rozhodca v Taliansku na ME do 21 rokov, by som sa možno ešte chcel niekam dostať.
V posledných týždňoch sa v slovenskom futbale prevalili dôkazy o korupcii, hlavne čo sa týka rozhodcov. Mohli by ste sa k tomu vyjadriť?
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Sú na to kompetentní, aby túto situáciu riešili. Ja si musím stáť za každým zápasom, ktorý rozhodujem, a ustrážiť predovšetkým to, čo je náplňou mojej pôsobnosti na ihrisku.
Vie o tom vaša manželka doma, ak sa vám zápas príliš nevydarí?
Je ťažké to v sebe udržať, ak sa niečo sporné v zápase vyskytne. Pozriem si to potom v televíznych reportážach a niekedy prijmem i jej názor. V poslednom období však sledovala v blízkom okolí na vlastné oči niekoľko zápasov, ktoré som rozhodoval.
V súčasnosti pôsobíte v Topoľčanoch ako predseda Oblastného futbalového zväzu už druhé volebné obdobie. Aký je stav futbalu v našich obciach?
Futbal v obciach stojí na obetavosti jednotlivcov, ale v tomto prostredí by si zaslúžil vyššiu kvalitu i spoločenskú úroveň nielen u dorastu, ale aj u dospelých.
Máte dvoch synov – osemročného Dávida a dvojročného Timoteja. Možno už v ich veku hovoriť o nejakom vzťahu k športu?
V prvom rade som rád, že moje deti sú zdravé, pretože som mal i nepríjemnú skúsenosť. Dávid sa zaúča do brankárskeho remesla a malý Timotej sa javí pohybovo zdatný, pretože robí kotúle, ktoré niekedy nedokážu urobiť ani desaťroční chlapci.
