„Na Slovensko som prišiel ešte v čase ČSFR študovať. Prvé roky po mojom príchode pre mňa Vianoce nič neznamenali – ako prišli, tak i odišli. Žil som skôr študentským životom. Nevnímal som sviatočnú atmosféru tak, ako ju vnímam teraz. Je príjemné vidieť radosť v ľuďoch, páčia sa mi zvyky, ktoré sa s Vianocami spájajú – najmä stretávanie rodín, láska k blížnemu, spolupatričnosť, solidarita. A tiež obdarovanie tých, ktorých máte radi, je milé. Aj v Koráne sa spomína – obdarúvajte sa a majte sa radi,“ hovorí Ibrahim, ktorý má v Sýrii veľkú rodinu. „Za tých 15 rokov, čo som na Slovensku, iba raz som bol doma – v roku 1996. Samozrejme, túžba po domove je vo mne stále a stupňuje sa najmä v čase Vianoc. Je to niečo, čo sa ťažko definuje, lebo tak, ako hudba nepotrebuje tlmočníka, ani túžba po domove nepotrebuje vyjadriť slovami. I keď nie som kresťan, páči sa mi, ako sa na Slovensku rodiny stretávajú a trávia spoločne sviatky. Momentálne mi okolnosti nedovoľujú odcestovať na návštevu rodiny do Sýrie, ale určite tam zas pôjdem, no nechám na osud, kedy to bude. Nedá sa zabudnúť na svoje korene, preto som s rodinou v neustálom kontakte.“
Ibrahim sa priznal, že zatiaľ doma vyzdobený vianočný stromček nemal. No nebráni sa tomu, že sa to možno raz zmení. A dostatočným dôvodom na zmenu je jeho dvojročný syn Alan. „Synovi chcem v budúcnosti vytvoriť takú vianočnú atmosféru, aká panuje v každej slovenskej rodine, pretože žijem v spoločnosti, ktorú treba rešpektovať spolu s jej zvyklosti a tradíciami. Nie som ešte rozhodnutý, či to bude tento rok, ale raz to príde, lebo ho nechcem ukrátiť o tie pekné chvíle. Chcem, aby aj on prežíval rovnakú radosť a mal krásne zážitky z Vianoc ako jeho rovesníci či spolužiaci. Síce moslimovia takéto tradície nemajú, za vianočný stromček pre syna ma Alah určite nepotrestá,“ tvrdí Ibrahim s úsmevom.
V čase, keď sa kresťania pripravujú na slávenie vianočných sviatkov a príchod Nového roka, moslimom pripadne osláviť druhý najväčší sviatok po rammadáne, ktorý sa nazýva Sviatok obety. „Moslimovia počas tohto sviatku navštevujú Mekku v Saudskej Arábii, aby si splnili piaty pilier islamu – púť do Mekky. Tento rok sviatok pripadá na 30. decembra,“ dodáva.
A ako je to v Ibrahimovom svete s oslavou Silvestra a príchodu Nového roka? „Aj v Sýrii sa rodiny navštevujú, oslavujú, i keď Silvester a Nový rok sa neoslavuje v takej podobe ako v Európe. Mládež sa chodí zabávať do podnikov, kde hrá živá hudba. Rodiny či susedia sa stretávajú, vinšujú si a nerobia sa rozdiely medzi kresťanmi či moslimami.“
Ibrahim neuvažuje, že by odišiel zo Slovenska žiť naspäť do rodnej Sýrie. „Zvykol som si na Slovensku. Mám tu prácu, ktorá ma baví, priateľov, ktorých mám rád, a žije tu aj môj syn.“