redvádza záujemcom zdobenie. Už od začiatku niet konca-kraja ženských otázok na tému medovníkov. Darmo, čas Vianoc zase preverí cukrárske schopnosti aj tej najobyčajnejšej ženy. Honba za dokonalými medovníkmi - tak akurát sladkými, akurát korenenými, akurát mäkkými a akurát ozdobenými - je nekonečná. Pre mnohé ženy znamená advent aj honbu za tým „pravým“ receptom na medovníky. Sylvia Pastieriková ho už má!
V skratke - čo na to treba
1 kg hladkej múky T 650, 1 palmarin, 4 stredne veľké vajcia, 1 polievková lyžica kakaa, 1 polievková lyžica perníkového korenia, 1 polievková lyžica mletej škorice, 1 čajová lyžička sódy bikarbóny, 380 g mletého cukru a 250 g medu
Nebude to zložité, ale ani jednoduché
Pri klasickom recepte by boli vymenované iba suroviny a krátky postup, ako to zmiešať. Vlastne to vyzerá, že sa na zmiešaní zopár surovín nedá nič pokaziť a vykrojiť medovníky vie každý. Aj napriek tomu sa to stáva – medovníky nie sú dokonalé, nie sú ako tie od mamy, babky alebo kamarátky.
„Všetky ingrediencie musia mať izbovú teplotu. Väčšinou robím cesto večer, cez deň si teda vyberiem suroviny a dám do kuchyne. Med musí byť napríklad teplý, zohrievam ho vo vodnom kúpeli, aby bol vláčny,“ pustila sa do vysvetľovania pani Sylvia. Pripomenie tiež, že kvôli tomu, aby sa zvýraznila výzdoba medovníkov, pridáva kakao, ale iba zarovnanú lyžicu, lebo dosť vysušuje.
Teraz si stačí zobrať do rúk len varešku. „Vo vandlíku si zmiešam múku s perníkovým korením, škoricou, sódou bikarbónou. Potom sa pridajú rozhabarkované vajíčka a teplý med. Nakoniec dáme neroztopený palmarin. Všetko spolu zmiešame a podotýkam, že dosť záleží na múke, pretože každá múka má inú lepkavosť. Záleží aj na veľkosti vajíčka. Keď je už cesto vcelku a vláčne, dám ho do mikroténového vrecúška, aby sa mi nelepilo na tablu a nemusela som používať viac múky pri miesení. Väčšinou nechávam cesto postáť od večera do rána, ale nie v chladničke, stačí chladnejšia miestnosť,“ podrobne začala vysvetľovať.
Ráno je múdrejšia večera – ideme piecť
Množstvo ingrediencií môže vystačiť približne na osem plechov medovníkov. Plech sa pomastí a naň sa položí papier na pečenie a jemne sa pomastí aj ten. Pani Sylvia si zvykne pripraviť štyri plechy, potom obráti papier a na tom istom upečie zvyšok dávky.
Aj na vykrajovanie pravidelných tvarov má svoj fígeľ. „Kúsok cesta si odtrhnem, vyvaľkám a dám ho hneď na plech. Formičkami potom vykrajujem priamo na plechu a zvyšné cesto sa dá odtrhnúť bez problémov. Keby ste vykrojili tvary hneď na table, tak sa vám môžu pokaziť, kým ich budete prekladať z tably na plech.“
Fígľom a skúseným grifom však nie je koniec. Aby boli z cesta úhľadne vyzdobené medovníky na štedrovečernom stole, pani Sylvia „vytiahne z rukáva“ ešte zopár dobrých rád. Formičky podľa nej by ste nemali namáčať v múke, lebo keď sa ešte horúce medovníky po vytiahnutí z rúry potrú vyšľahaným vajcom, múka urobí nepekné fľaky.
Pečenie trvá asi 6 minút, ale to už záleží od schopností - a tentoraz nie kuchárky, ale rúry.
Teplovzdušná rúra nastavená na dvestovku – to platí v kuchyni pani Sylvie.
A predsa tento rok nestvrdnú!
Pani Sylvia ako lektorka sa najčastejšie stretáva s otázkou, ako dosiahnuť, aby neboli medovníky tvrdé. Medovníky skladuje v uzatvárateľných dózach. „Samozrejme, že po čase sa medovníky vysušia. Nie je to však problém, lebo keď viem, že ich už budem používať, dám dózu do väčšieho sáčku, kde sú aj 3 – 4 krajce chleba. Po troch dňoch nasajú medovníky do seba vlhkosť chleba,“ radí.
Špecialitou pani Sylvie je zdobenie glazúrovaním. Vtedy sa perníky pokrývajú súvislejšou vrstvou polevy a toto je už skutočne zaberačka pre zuby. Takéto medovníky sú však aj tak skôr pre potechu oka a vydržia aj niekoľko rokov ako ozdoba.
Už iba urobiť kornútok
Kornútok na zdobenie si vyrába pani Sylvia z celofánu, takto vyrobený „špic“ si prelepí lepiacou páskou. Na polevu potrebuje: 1 bielok, 100 – 150 g práškového cukru, ktorý sa niekoľkokrát preoseje, trocha citrónovej šťavy. Na dobré vymiešanie stačí „iba“ polhodina. Potom ešte pridá Solamyl, trochu citrónovej šťavy a hor sa do zdobenia. Keď si chcete vyskúšať glazúrovanie, poleva musí byť redšia.
Pani Sylvia si niekedy pomáha aj vzormi napríklad z obľúbenej výšivky. Do tajov glazúrovania ju zasvätila pred siedmimi rokmi pani Artzová a recept, ktorý vybrusuje každou ďalšou dávkou do dokonalosti, patril ešte jej krstnej mame. V jej domácnosti to rozvoniava medovníkovou vôňou už od začiatku decembra. Na jej zásoby však nesiaha blízka rodina. „U nás medovníky nikto neje. To je zákon schválnosti.“ Svadba jej syna sa však nemohla obísť bez medovníkov, pripravila pre mladomanželov ako dar veľké medovníkové srdce s holubicami a medovníček si mohol odniesť aj každý hosť.
A dodáva ešte jeden svoj medovnikársky fígeľ: „ Medovníky sú u nás čisto na rozdávanie, na potešenie druhých. Taký glazúrovaný medovník môže byť teda aj liekom.“