u, ale bola predovšetkým hlbokou ranou pre všetkých, ktorí ho milovali. Hoci mu osud nedoprial zostať medzi nami dlhšie, podarilo sa mu zanechať po sebe niečo cenné. Sú to nielen piesne, ktoré aj dnes dokážu potešiť jeho verných fanúšikov, ale aj krásne spomienky na charizmatického človeka s úsmevom na tvári, ktorý si aj tým, aký bol, navždy našiel svoje miesto v mnohých srdciach.
Peter sa narodil 29.decembra 1977 v Trenčíne. Keď mal dva roky, jeho rodičia sa presťahovali z Nového Mesta nad Váhom do Partizánskeho. „Peťko bol veľmi živé dieťa, všade ho bolo plno. Komunikácia mu nerobila problém, hocikomu sa prihovoril. Keby ho niekto chytil za ruku a povedal mu poď, pokojne by s ním šiel. Spomínam si, ako sa mi vždy snažil zabezpečiť miesto v autobuse, keď som s ním niekam cestovala. Prepchal sa pomedzi ľudí a držal mi miesto,“ spomína na svojho syna pani Fialová. Spev sprevádzal Petra odmalička. Už ako škôlkar spieval na triednych besiedkach, neskôr začal chodiť do folklórneho súboru Jánošík v Partizánskom, kde okrem spevu aj tancoval. A práve v súbore, kde pôsobil desať rokov, boli jeho prvé spevácke začiatky. Zúčastňoval sa na rôznych domácich, aj zahraničných folklórnych festivaloch a ako desaťročný nahral pre Slovenský rozhlas prvé ľudové pesničky.
Peter si aj po skončení základnej školy zvolil také povolanie, kde by mohol využiť spev a hudbu a vyštudoval Pedagogickú školu v Modre. V tomto období prešiel Peter plynulo z folklóru k populárnej hudbe. S kamarátmi si založili aj svoju vlastnú skupinu The Message.
Skladali si vlastné skladby, mali koncerty, vystúpenia. Skupina sa po čase rozpadla a Peter sa vybral na spevácku dráhu samostatne. „Keď zmaturoval, začal študovať na City Univerzity v Trenčíne. Trochu odbočil z hudby, ale povedal, že keby sa mu nedarilo v speve, tak by chcel robiť niečo seriózne. Opäť sa však vrátil k hudbe. Stretol tých správnych ľudí a neskôr sa ho ujalo vydavateľstvo Forza,“ hovorí o jeho speváckych začiatkoch v šoubiznise Petrova mama.
Šoubiznis ma neprevalcuje
Jeho prvý debutový album Ver mi alebo nie, ktorý vyšiel len pár mesiacov po tom, ako sa v rádiách objavila Petrova prvá pieseň Keď nestačí slovenčina, mal veľmi silný ohlas. „Veľmi sme to Peťkovi priali a tešili sme sa z jeho úspechov. Veď len v septembri mu vyšiel prvý album a v už novembri sa v ankete Zlatý slávik umiestnil na ôsmom mieste. Vždy ho to ťahalo k hudbe a my sme ho v tom podporovali. Bol to vždy jeho sen, niekam to v speve dotiahnuť. Aj keď veľmi rád vystupoval, nebol vždy až taký suverénny, a aj preto začal hudobnú kariéru neskôr. Niekedy ho bolo treba podporiť, aby si viac dôveroval. Potreboval sa vždy presvedčiť o tom, že to robí dobre. Ale keď sa už do niečoho pustil, bol veľmi húževnatý. Keby bol zostal medzi nami a pokračoval v speváckej kariére, určite by bolo tých úspechov omnoho viacej. A nielen v speve. Ako chlapec sa venoval niekoľkým športom. Myslím si, že keby sa bol venoval hoci aj športu, určite by to niekam dotiahol, “ komentuje Petrove úspechy jeho otec. Pani Fialová sa však na spevácke úspechy svojho syna pozerala ako každá matka aj z iného uhla pohľadu: „Keď sa začala Peťkova spevácka kariéra, bola som na neho veľmi hrdá. Každé jedno vystúpenie som intenzívne prežívala, dokonca mi neraz povedal, že ho aj znervózňujem, keď ho na vystúpeniach tak sledujem. Na druhej strane som však mala veľké obavy, pretože svet šoubiznisu má aj tienisté stránky. Bála som sa, aby ho neprevalcoval, pretože aj keď tak možno na verejnosti nepôsobil, bol veľmi citlivý. Všetko vnútorne prežíval Keď som sa ho spýtala, či to zvládne, pretože šoubiznis nie je len o speve, odpovedal mi: Neboj maminka, ja bude mať na to svoje zbrane. Dnes viem, čo tým myslel. Myslel tým to, aký bol.“
Predovšetkým syn, brat a kamarát
Nielen svojimi piesňami, ale aj celou svojou osobnosťou si Peter získal srdcia mnohých ľudí.
„Asi to bolo tým, že bol veselý a zábavný. Na jednej strane bol trochu introvert, ale na druhej strane bol veľký šoumen. Keď sa k niekomu citovo upäl, či už na priateľov alebo na rodinu, boli to trvalé väzby. Dalo sa na neho spoľahnúť, keď niečo sľúbil, tak to aj splnil. Ale vyžadoval to aj od druhých. Myslím si, že sa snažil každému vyhovieť, urobiť radosť. Určite nebol bez chyby, ale bol nekonfliktný a veľmi poctivý vo vzťahoch,“ prezrádza pani Fialová. Peter mal veľa priateľov, známych aj fanúšikov. Medzi tými, ktorým sa Peter dokázal najviac otvoriť, zdôveriť a s ktorými Peter trávil najviac času, bola jeho sestra Olinka a najlepší priateľ Braňo. „Bol to nie len môj najlepší kamarát, ale bol to aj najlepší človek, akého som kedy poznal. Spoznali sme sa už v Jánošíkovi a boli sme takmer každý deň spolu. Bol to super chalan, s ktorým som zažil kopec srandy, či už na akciách, na ktoré ma brával, alebo na chalupe u jeho rodičov, kam sme často chodievali. Peťo stále niečo vymýšľal, špekuloval, robil všelijaké kúsky. Veľmi mi pomohol aj psychicky, keď som vážne ochorel. Chodil za mnou pravidelne aj do nemocnice a snažil sa ma rozveseliť a hlavne dodať pozitívnu energiu. Peťo mi bol ako brat a veľmi mi chýba,“ zaspomínal na svojho najlepšieho priateľa Braňo, ktorý aj dodal, že krajší súrodenecký vzťah ako mal Peťo s Olinkou, ešte nevidel. „Mali sme sa s Peťkom veľmi radi. Keď sme boli malí, aj sme sa sem-tam pobili. Ale nikdy sme na seba nežalovali, navzájom sme sa podporovali a dopĺňali. Vedeli sme sa porozprávať o všetkom, o vzťahoch, problémoch, láskach aj trápeniach. S Peťkom sme radi pozerali filmy. Mal rád historické filmy aj romantické komédie, ale aj horory. Kým ja som sa sústredila na dej, Peťko vnímal film cez hudbu. Veľa som cestovala, ale s bratom sme boli stále v spojení, vždy som sa na neho veľmi tešila. Rozumeli sme si veľmi dobre,“ povedala na bratovu adresu Olinka.
Navždy zostáva v srdciach
Petrov spevácky prejav, spôsob, akým dokázal osloviť publikum, a radosť, ktorá z neho vyžarovala, keď spieval pred obecenstvom, si budú pamätať všetci, ktorí mali možnosť vidieť ho. „Z Peťka vyžarovalo niečo zvláštne, čo ľudí priťahovalo. Som presvedčená, že mal v sebe také zvláštne fluidum. Nechcem ho nijako glorifikovať, ale mnoho ľudí, s ktorými som sa stretla po jeho smrti a ktorí sa stretli s ním, mi to len potvrdili. Ja som ho brala a beriem predovšetkým ako syna. Až teraz si uvedomujem, čo sme v ňom stratili. V mnohých ľuďoch zanechal nejakú stopu. Každý človek na zemi je na niečo predurčený. Náš Peťko bol podľa mňa predurčený, aby spájal ľudí. Aj teraz, keď odišiel, zaujíma veľa ľudí. Mnohí nám po jeho odchode píšu listy, alebo nechávajú odkazy na internetovej stránke, ktorá mu je venovaná. Je to veľmi krásny pocit, keď čítate o tom, ako sa jeho hudba ľuďom páči, ako mali Peťka radi a ako im chýba,“ vyznáva sa pani Fialová. Svedectvom o tom, že Peter má stále miesto v srdciach mnohých fanúšikov, je aj tohotoročná anketa Zlatého slávika, v ktorej sa Peter umiestnil na trinástom mieste. „Peťkove kariéra nebola dlhá, ale určite bola plodná. Bol nominovaný na Aurela, v rebríčku hranosti na Music Boxe skončil na druhom mieste a jeho piesne sa stále hrávajú v rádiách. Je veľká škoda, že toho nemohol vytvoriť viac,“ smutne konštatuje pán Fiala. Peter miloval život a mal aj rád ľudí, najmä deti. Veľa vystúpení absolvoval v detských domovoch, nikdy neodmietol prísť na triednu besiedku do materskej školy, kde pracuje jeho mama, a potešiť malých škôlkarov. „Miloval hudbu, spev a mal rád okolo seba harmóniu. Veľmi sa tešil na svoj druhý album. Hovoril, že keď prvý nekrstil, druhý spolu riadne pokrstíme a oslávime. Mal pripravené nové piesne. Žiaľ, druhý album Druhá.. sme pokrstili už bez neho. Všetkým, ktorí mu počas jeho krátkej speváckej kariéry pomohli, chceme veľmi pekne poďakovať. Či už jeho manažérovi Erichovi Kandnárovi, Brunovi Oravcovi, Braňovi Jančichovi, ale aj mnohým ďalším. Jeho textár Miro Jurika raz povedal, že niektoré texty mal odložené bokom, boli to jeho srdcovky. Niektoré z nich naspieval náš Peťo a Miro sa vyjadril, že boli akoby pre neho písané. Je krásne, že tu po ňom zostala jeho hudba. Aj keď viem, že nie som jediná matka, ktorá stratila svojho syna, aj práve preto chcem o ňom rozprávať Sú to síce intímne veci, ale pomáha nám to a možno to pomôže aj ďalším ľudom, ktorí stratili milovaného človeka,“ dodáva Petrova mama. Peter zahynul v čase, kedy bol podľa slov jeho najbližších veľmi šťastný. Jeho smrť rodinu ranila, ale zároveň ešte viac zomkla. Tragickou nehodou, ktorá je až dodnes plná nejasností, vyhasol jeden mladý ľudský život. Najkrajšie sviatky v roku, Vianoce, ktoré Peter miloval, sa pre rodinu stali zároveň najsmutnejším obdobím v roku. „Bol v rodine takým slniečkom. Nie každý má v živote to šťastie, mať takého syna. My sme mali tú česť,“ dodávajú so slzami v očiach jeho rodičia.
Nech sú útechou pre všetkých, ktorí ho mali radi, slová z jeho piesne Raz: Tak sa prestaň už báť, ešte stále máš dosť síl. Aj keď sa ti to zdá, nič sa nekončí...
Autor: Martina Dušová