V drese trenčianskej Dukly pôsobia aj dvaja odchovanci topoľčianskeho ľadového hokeja. Jedným z nich je čerstvý tridsiatnik Tibor Melichárek, ktorý žlto-červený trenčiansky dres oblieka už piatu sezónu.
V práve prebiehajúcom ročníku patrí k najproduktívnejším hráčom Extraligy. Krátko pred reprezentačnou prestávkou sme ho požiadali o rozhovor.
Doma som sa veľa naučil
Kedy ste sa po prvýkrát stretli s hokejom?
Prvýkrát to bolo v druhom ročníku na základnej škole, kedy ma kamaráti na hokej nahovorili, pretože predtým sme ho hrávali len na ulici. Pamätám si presne, že to bola sobota, a tak v nedeľu ráno som zobudil otca a šiel so mnou na štadión.
Ako si spomínate na celkom prvé začiatky na ľade?
Od tej doby som bol každý víkend na ľade a trvá to až dodnes. Prvý rok som sa venoval prevažne len korčuľovaniu. Samozrejme, hokej som hrával už predtým vonku a v zime sme chodili aj na rybník. To bol môj prvý krok k hokeju.
Ktorí hokejoví tréneri vám najviac utkveli v pamäti v mládežníckych kategóriách?
Nemôžem vyzdvihnúť určitých trénerov, lebo to sa nedá. Od pána Režného, ktorý ma určil korčuľovať, som prešiel viacerými trénermi. Stopercentne mi však každý tréner niečo dal a posunul ma hore vyššie. Nechcem ich menovať, aby som nikoho neurazil.
Potom prišli zápasy v žiackych vekových kategóriách. Ktorý z týchto ročníkov vám najviac utkvel v pamäti?
Ako siedmak som s ôsmakmi získal titul Majstrov Slovenska v súťaži starších žiakov.
Postupne prišiel prechod do mužstva dospelých Topoľčian, kde vtedy pôsobili viaceré známe topoľčianske tváre, ktoré v súčasnosti pôsobia v extralige. Ako si spomínate na tie roky?
Vtedy sa tu vlastne budovalo nové mužstvo, v ktorom pôsobili aj vojaci, nakoľko sme boli vojenská telovýchovná jednota. Popri nás mladých boli tam aj starší hráči, od ktorých som sa veľa naučil. Postupne sme sa vyvíjali a hrali sme od zápasu k zápasu len lepšie a lepšie.
V Trenčíne túžime po medaile
Prišli vaše prvé úspechy a nasledoval váš prvý prestup. Kam ste si to z Topoľčian namierili?
Moja posledná sezóna bola dobrá a hneď po nej som odišiel do Slovana Bratislava.
V súčasnosti pôsobíte v Trenčíne. Ako ste tam zatiaľ spokojný?
V Trenčíne som zažil dobré, ale aj zlé veci. Tento rok sa zatiaľ nesťažujem, pretože sa mi darí strelecky a aj v asistenciách.
Trenčín určite pomýšľa len na najvyššie priečky. Aký máte stanovený cieľ?
Ciele v klube sú len tie najvyššie. Skromne povedané – chceme nejakú medailu.
Pred sezónou prišiel do Trenčína aj váš spoluhráč z Topoľčian Andrej Kollár...
Od prvého spoločného zápasu sme hrávali v útoku a išlo nám to. Spolu sme začali hrať v prípravke a prešli sme tak spoločne až do A - mužstva. Dokonca sme spoločne prestúpili aj do Slovana. Teraz po dlhšom čase sme sa znovu stretli, hoci spoločne nehrávame v jednom útoku. Andrej je obrovským prínosom pre naše mužstvo.
Do mužstva sa z Ruska vrátil aj Ján Pardavý. Zdá sa, že sa vám blýska na lepšie časy?
Dúfam, je to veľká posila do mužstva. Na začiatku sezóny sme mali viacero zranených hráčov a podľa toho vyzerali aj niektoré zápasy. Verím, že sa to všetko zmení k lepšiemu a budeme len vyhrávať. Veľmi záleží aj od záveru sezóny, ktorá bude veľmi dôležitá.
Určite chcem vyskúšať aj zahraničie
Máte za sebou aj premiéru v reprezentačnom drese Slovenska. Ako by ste hodnotili doterajšie pôsobenie v tomto drese?
Doteraz mám v reprezentácii odohratých len asi desať zápasov. Vsietil som len tri góly a zaznamenal 4 asistencie, ale určite by som chcel sa viac presadiť aj v tomto drese. Naposledy som bol aj na Nemeckom pohári, ktorý sme vyhrali a trénerovu dôveru som dostal aj v nominácii na Lotto cup, ktorý sa odohrá týždeň pred Vianocami.
Hoci máte už tridsiatku na krku, nechystáte prestup do zahraničného klubu, nebodaj NHL?
NHL je už len pre mladých hráčov. Pre mňa to je už dávno „passé“. Ako mladý chlapec som sa túžil dostať do tejto súťaže, ale na to treba mať obrovský talent. Určite by som sa však chcel ísť niekedy v budúcnosti pozrieť do zahraničného klubu. Treba mi oprášiť aj iné jazyky, nie len slovenčinu.
Máte nejakú vysnívanú zahraničnú ligu?
Všetko bude záležať len od ponuky a mojich možností. Kde, kedy a za akým podmienok prestúpim, bude záležať od okolností. Do zahraničia sa dá dostať už celkom bežne.
V extralige čoraz viac zápasov hrávate so Slovanom či Nitrou, kde pôsobia viacerí bývalí spoluhráči. Ako to vnímate na jednotlivých zápasoch?
V súčasnosti to je bežná vec, lebo tie zápasy sa opakujú. Občas prehodíme jednu-dve vety, ale to je všetko.
Sledujete aj súčasnú I. hokejovú ligu a najmä vystúpenie Topoľčian?
Keď som v Topoľčanoch a mám viac času, tak párkrát za sezónu sa mi podarí ísť na hokej. Väčšinou som v posledných rokoch sledoval baráže a účinkovanie Topoľčian v nich. Pravidelnejšie to však sledujem v novinách.
Cez Vianoce som takmer bez voľna
Aký je váš rodinný stav?
Som šťastne ženatý a v súčasnosti máme šestnásťmesačnú dcérku Ninu. Momentálne je moja dcérka aj náplňou môjho mimo hokejového života. Mojou prioritou je starosť o rodinu. Na ostatné aktivity mi už veľa času nezostáva.
Ak len predsa len máte chvíľku voľného času, ako ho využívate?
Času je málo a keď je hráč unavený, tak ťažko môže podávať výborné výkony. Niekedy je toho skutočne dosť a vtedy je dobré si oddýchnuť. Keď mám predsa len trochu voľného času, tak sa snažím relaxovať. Po sezóne však mám viacej času venovať sa rodine, svojim blízkym, záľubám a snažím sa nemyslieť na hokej.
Blížia sa Vianoce, ako sa chystáte stráviť tieto sviatky?
Voľna nebudem mať veľa. Mal by som mať len dva dni dovolenky, pretože počítam, že už na Štefana podvečer bude tréning. Aj medzi sviatkami sú na programe jednotlivé kolá a čas na oddych vlastne nie je. Vianoce budú pre mňa veľmi krátke. Podobné to bude aj s Novým rokom. Keďže máme malú dcérku, tak do spoločnosti ťažko pôjdeme, ale skôr sa budem venovať doma rodine a svojim blízkym.
