stimi rokmi. Vtedy patril k najlepším hráčom rodného mesta a aj napriek menšej postave bol takmer neudržateľný v premieňaní gólov. Po „zahryznutí“ do legionárskeho chlebíčka s profesionálnou hádzanou skončil a zamestnal sa. V nasledujúcich riadkoch nám priblížil svoju športovú kariéru zo všetkých strán.
O účinkovaní v Topoľčanoch
Kedy ste sa po prvý raz v živote dostali k hádzanej?
Bolo to v Topoľčanoch, keď som mal sedem rokov. Postupne som až do 21 rokov hrával vo všetkých vekových kategóriách v topoľčianskych farbách, potom som odišiel do Prešova.
Ako by ste hodnotili svoje najlepšie roky v Topoľčanoch, keď sa vám podarilo získať aj majstrovské tituly Slovenska a pôsobili ste v európskom pohári?
Dvakrát som sa s Topoľčanmi stal majstrom Slovenska. Pre mňa to bolo také obdobie, kde som sa „odrazil.“ Veľkú zásluhu mal na tom tréner Hargaš. Potom však v Topoľčanoch nastal určitý útlm, pretože sponzori po zisku titulov nevideli už vyššie méty a navyše sme v európskych pohároch neuspeli. Preto som bol nútený odísť do Prešova, rolu určite zohrali aj financie.
Vašou prioritou bolo najmä strieľanie gólov a často vám vychádzali aj trháky. Bola ta nejaká špecializácia práve na takýto spôsob hry?
Na tomto bola postavená celá hra Topoľčian. Z kvalitnej obrany sa rýchlo prechádzalo do protiútokov. Tieto úniky boli na mne alebo na zvyšných dvoch krídelníkoch.
V Topoľčanoch ste pôsobili prevažne na poste pivota. S príchodom do Čiech sa však z vás stala skôr spojka. Prešli ste počas kariéry viacerými postami?
V domácich Topoľčanoch boli viacerí chalani, ktorí hrávali na poste spojky už od žiakov, a tak im tento post zostal aj v seniorskom drese. Do koncepcie trénera Hargaša som tak pasoval ako pivot. Aj v Čechách som prvý rok hrával na poste pivota. Odchodom našej spojky do Nemecka ma však tréner obsadil práve na post spojky.
Ktorí hráči vám najviac utkveli v pamäti počas majstrovských čias Topoľčian?
Ťažko sa mi vyberá, pretože som mal lepších a dobrých kamarátov. Doteraz sa však napríklad stretávam s Lacom Vlnkom, Peťom Kopeckým, Martinom Valentom, Mišom Melušom...
Neskutočný zážitok na zimnom štadióne
V ktorých českých kluboch ste v minulosti pôsobili?
S Prešova som odišiel do Frýdku-Místku, kde som bol najskôr štyri roky. Potom som odohral ďalšie dva roky v Brne a napokon som sa na dva roky vrátil späť do Frýdku-Místku, po ktorých som sa rozhodol ukončiť kariéru.
O ktorom klube s odstupom času môžete povedať, že to bolo vaše najlepšie účinkovanie?
Veľmi rád spomínam na prvý rok v Prešove. Vtedy to bolo niečo neskutočné, panovala eufória. Páčili sa mi aj prvé štyri roky vo Frýdku-Místku. Hrávali sme zápasy play-off s Duklou Praha, či s Karvinou na zimnom štadióne, kde prišlo 6 500 divákov. To bol pre hádzanára, na ktorého sa chodilo pravidelne pozerať 300 – 400 ľudí, neskutočný zážitok.
V Čechách ste pôsobili osem rokov. Aký je rozdiel medzi slovenskom a českou hádzanou?
Myslím si, že v prvých rokoch, kedy začala fungovať spoločná liga (HIL), to bol veľký rozdiel. Vtedy som prišiel hrať do Pov. Bystrice, kde sme vyhrali o 17 gólov, hoci práve Pov. Bystrica bola najlepšia na Slovensku. Postupne sa to vyrovnávalo, pretože hráči zo slovenských klubov odchádzali do Čiech a naopak. Teraz je to vyrovnané, hoci českú ligu sledujem len z teletextu. V súčasnosti však obom krajinám chýbajú kvalitní hráči v domácich súťažiach.
Po skončení vo Frýdku-Místku ste sa odmlčali. Čo ste robili?
Bol som doma a rok som si užíval „slobodu“, lebo som nikde nepracoval. Musel som si oddýchnuť od športu. Ujasnil som si priority v živote a teraz pracujem.
Nahovárali ma, ale nejdem
Prečo ste sa rozhodli zavesiť športovú kariéru na klinec?
Musel som myslieť trocha dopredu. Hádzaná je veľmi kontaktný šport, a preto sa nedá hrať do štyridsiatky. V týchto rokoch je už ťažké si hľadať nejakú prácu a radšej som teda skončil skôr a našiel si stabilné zamestnanie.
Neťahá vás to predsa len opäť na palubovku, odohrať aspoň jeden zápas?
Keď mám voľnú chvíľu, tak si vždy rád zahrám. V minulosti som chodil do haly každú nedeľu zahrať si za starých pánov. Pri mojej súčasnej práci však je to veľmi ťažké, pretože pracujem až do soboty večera a potom ísť hrať hádzanú - to je veľmi náročné. Musím povedať, že niekoľkokrát má prehováral aj Dežko Jakubička, ale práca je v mojom prípade prvoradá.
Sledujete ešte súčasné dianie v slovenskej hádzanej?
Pravidelne sledujem, ale nadšený nie som. Bol som aj na topoľčianskych zápasoch, keď tu hral Prešov, Pov. Bystrica či Košice. Na jednej strane musím vyzdvihnúť Topoľčany, pretože sa dokážu postaviť favoritovi a obrať ho aj o body. Na druhej strane si však neviem predstaviť, ako môže Prešov, kde dávajú sponzori veľké peniaze do športu, uhrať ledva remízu u predposledného mužstva v tabuľke. Za mojich čias boli zápasy jasnou záležitosťou hosťujúceho celku, keď hral líder u predposledného mužstva. Neviem, čím to je, ale úroveň určite veľmi upadla.
Giganta obrali o bod
Ako je to s reprezentáciou Slovenska, pretože so znakom na hrudi ste nastúpili vo viacerých zápasoch...
Bol som tam šesť rokov. V tej dobe sme dokázali na domácich palubovkách poraziť Španielsko či remizovať s Nemeckom. Za našej éry sme mali viac úspechov. Teraz v reprezentácii hrajú oveľa mladší hráči ako ja a veľa z nich ani nepoznám. V súčasnosti remizovať s Nemcami alebo postúpiť z baráže je oveľa náročnejšie, pretože stále tápajú v určitej rovine.
Ktoré zápasy v reprezentácii považujete za tie najlepšie?
Určite to bola výhra nad Španielskom v Trnave o dva góly, hoci potom sme v Španielsku prehrali o desať gólov. S Nemcami sa nám tiež podarila uhrať remíza, čo bolo pre nich obrovské prekvapenie a boli sklamaní, že malé Slovensko obralo o bod giganta.
Syna odhováral z bránky
Váš syn Rudolf vás v hádzanej nasleduje, ale namiesto strieľania gólov stojí na opačnom konci...
Môj syn hráva hádzanú v Topoľčanoch za žiakov. Chodím ho sledovať aj na zápasy, ak mi čas dovolí. Väčšinou hrajú sobotu dopoludnia a vtedy bývam v práci. Keď som však bol na zápasoch, tak aj tréner Godál mi potvrdil, že môže z neho niečo byť. On však na rozdiel odo mňa zostal v bránke. Hoci som mu to zo začiatku vyhováral, nech sa do bránky nestavia, lebo je to najhoršie, čo môže byť. On má však vlastný rozum a v bránke ho to veľmi baví.
Vianoce nám klopú na dvere. Kde a s kým sa chystáte stráviť tieto sviatky?
Určite s priateľkou a mojím otcom, so súrodencami. Uvidím, ako to bude v mojej práci, lebo tá je vždy nevyspytateľná.
