Kniha z vtáčej perspektívy

Nastala tak paradoxná situácia, na ktorú upozornil sám P. Segeš: „Kniha je zvláštna, lebo celý projekt knihy schválilo mestské zastupiteľstvo, ktoré už nie je, a táto kniha bude propagovať nového primátora a zastupiteľstvo.“ Peter Baláž zdvihol hodenú rukavicu s konštatovaním, že by sa z toho mohla vyvinúť tradícia, čiže každé funkčné obdobia by mohla samospráva urobiť takéto rezumé.
Ide o prevažne obrázkovú publikáciu, ktorá si zobrala za cieľ zobraziť stav vecí. Za knižkou po stránke dizajnu a i mnohých fotiek stál Fedor Cepko. Ten sa snažil priniesť do tejto knihy zase nový prvok v porovnaní s podobnými publikáciami o meste. „Kládol som si ako imperatív, aby vznikla trochu iná publikácia než zo známej žabej perspektívy. Chcel som dať možnosť pozrieť sa na mesto zvrchu, čo nemá bežný smrteľník možnosť vidieť.“ Práci však nie celkom prialo počasie. „Tento rok bol nepriaznivý pre fotografie – boli inverzie, a aj prepálené leto – buď sme mali oblaky, alebo neboli žiadne oblaky. Dobré je, keď je vlhší rok, skôr menej horúci. Tento rok bolo hrozné hlavne leto,“ prezradil z kuchyne tvorcu F. Cepko.
Na druhej strane tvorbe nahrával fakt, že F. Cepko nie je z Topoľčian. „Veľmi zle sa robí, keď robia prácu rodáci – tie práce sú poznačené kliatbou, ktorá je v ľuďoch – je to zaklínadlo, ktorým si deformujeme život odmalička, lebo si ako dospelí pripúšťame do života takú klauzulu: To poznám. Akonáhle povieme, že to poznám, je to už mŕtve a zatvorené.“