slanec NSK Karol Gerhát. Novému riaditeľovi sme položili niekoľko otázok.
Odkedy ste vo funkcii a na čo sa v súčasnosti zameriavate?
Vo funkcii som od 11. januára 2007 a musím skonštatovať, že keď som po ôsmich rokoch prišiel opäť do funkcie riaditeľa úradu práce, zaregistroval som veľa zmien. Pribudli nové činnosti, úrad sa rozrástol o zamestnancov a v súčasnosti je teda funkcia riaditeľa úradu práce oveľa náročnejšia. Budem sa však snažiť v maximálnej miere splniť nároky, ktoré budú na mňa kladené. Momentálne máme pred sebou náročnú úlohu – plnenie nariadenia vlády o znižovaní stavu pracovníkov v štátnej správe. Ide o celoštátnu úlohu, ktorú musia splniť všetky úrady práce.
Môžeme hovoriť o konkrétnych dátumoch a počtoch pracovníkov, ktorí budú musieť odísť?
Redukcia pracovníkov bude rozdelená na dve etapy – prvá do 31. 3. a druhá do 31. 12. 2007. Z úradu práce bude musieť odísť dvadsať percent pracovníkov z celkového počtu 127 zamestnancov, čiže pôjde o 25 ľudí. V prvej etape odíde osem pracovníkov – štyria z odboru služieb zamestnanosti a štyria z odboru sociálnych vecí. V druhej etape zasa tí zvyšní pracovníci. V týchto dňoch sa tým zaoberáme a nie je to jednoduché.
Nestane sa teda po redukcii pracovníkov prístavba budovy úradu práce luxusom?
Prístavba by mala byť hotová koncom marca, no na jej dokončenie ešte treba osem miliónov korún, ktoré sa snažíme získať z ústredia. Podľa môjho názoru sa problém s nedostatkom kancelárií pre pracovníkov úradu práce mohol v predchádzajúcom období vyriešiť oveľa výhodnejším spôsobom, napríklad zámenou budov úradu práce a obvodného úradu, kde sú voľné miestnosti. Situácia by sa zvládla a aj prednosta obvodného úradu bol tomu kroku naklonený. Prístavbou sa síce skvalitní pracovné prostredie, ale možno s ňou budú ešte problémy.
Spomínali ste, že už ste vykonávali funkciu riaditeľa úradu práce. Kedy to bolo?
Riaditeľom som bol od roku 1992 do roku 1997 a keď si to porovnám so súčasnosťou, tak je to veľká zmena. Podstata síce zostala zachovaná, ale zmeny nastali najmä po vstupe Slovenska do EÚ, kde sa otvorili možnosti podávania projektov v rámci eurofondov a podobne. No najväčšia zmena pre mňa je tá, že pod úrad práce prešiel odbor sociálnych vecí, ktorý kedysi patril pod okresný úrad. Nie je to špeciálna činnosť, pre ktorú bol kedysi úrad práce konštituovaný, ale je to tu a musíme to akceptovať.
Aká je nezamestnanosť v Topoľčianskom okrese a aké máte ďalšie plány?
Topoľčany majú nezamestnanosť 8,04 percent, čo je 2 833 disponibilných ľudí, s ktorými môžeme pracovať, realizovať s nimi informačné a poradenské aktivity, zaraďovať ich do služieb zamestnanosti v rámci aktívnej politiky trhu práce. Záujem je u starostov obcí o pracovníkov na aktivačné práce – tento rok sme už podpísali asi 900 dohôd s uchádzačmi o zamestnmanie.Väčšinou nám však zostávajú v evidencii uchádzači, ktorí majú s hľadaním zamestnania problémy a sú dlhodobo nezamestnaní, a preto najmä im chceme venovať väčšiu pozornosť. Mali by sme skvalitniť činnosti v rámci služieb zamestnanosti, mali by sme byť oveľa efektívnejší, ústretovejší k zamestnávateľom a dôležité je aj zlepšenie komunikácie. Chceme klásť dôraz na vzdelanie našich uchádzačov o zamestnanie, lebo by sa mohlo stať, že o nich nebude na trhu práce záujem.
Zároveň ste aj poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Vidíte v tom nejaké výhody v súvislosti s funkciou riaditeľa úradu práce?
Poslanecký mandát môže byť prospešný hlavne v rámci kontaktov so zamestnávateľmi, ktorými aj disponujem. Z ústredia prichádzajú požiadavky na zlepšenie vzájomnej komunikácie úradu práce, Mesta a NSK, čiže v tomto hodnotím poslaneckú funkciu pozitívne. Na druhej strane zosúladenie oboch je niekedy časovo náročné.
