Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Dva filmy v jednej dedine

Keď Dušan Trančík točil svoj kontroverzný dokument o pogrome topoľčianskych židov, v Preseľanoch skúmal učiteľ základnej školy podobnú tému. Cez Vianoce sme mohli na Jednotke vidieť Trančíkov hraný film Noc kúzelníkov a Preseľanci si zase nedali povedať a

predbehli profesionálny film - aspoň v čase vysielania – veselohrou Bonifác a zázračný anjel.
To všetko je skôr náhoda, ale o náhodu určite nejde, keď si uvedomíme, že v dedine Preseľany vznikli za dva roky dva filmy – na slovenské pomery je to dosť. Za nimi stojí učiteľ náboženstva a etiky na miestnej škole Igor Pargáč. Už desaťročie je hlavou divadelného súboru Rondo, ale na svoj prvý film si trúfol pred dvoma rokmi. „Pôvodne to mal byť film, ktorý som si vymyslel pre žiakov v škole, aby som im ukázal históriu v obci. Mal to byť len film pre potreby školy. Keďže som sa dostal k zaujímavým veciam a materiálom, tak sme napokon urobili naozajstný dokumentárny film,“ zaspomínal si. Na mušku si zobral spolunažívanie Židov a Slovákov v jeho dedine. Ešte do začiatku druhej svetovej vojny boli Židia hlavným činiteľom v dedine, ale potom sa bez stopy vytratili. Vlastne, jedna stopa zostala – židovský cintorín. Ten však bol zarastený, takže ani nepripomínal pietne miesto. Spojili sa tak dve veci – obnova cintorína s odhalením pamätnej tabule obetiam vojny a prezentácia filmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Až dva filmy o tom istom
Cesta k filmu však nebola len taká jednoduchá – tie filmy o preselianskych Židoch sú totiž dva! Jeden vznikol úplne amatérsky na domácu videokameru, ale potom padlo rozhodnutie urobiť film profesionálnejšie, tak aby mohol byť prípadne aj odvysielaný v televízii. Digitálny záznam však už musel byť urobený znova – to znamenalo opäť sa stretnúť s ľuďmi a ešte raz im položiť podobné otázky. „Bolo to komplikované. Jedna pani, ktorá tam vypovedala, odmietla druhýkrát hovoriť na kameru. Presviedčali sme ju, že ju netočíme, a nakoniec keď videla výsledok, prijala to. Týmto ľuďom sa o podobných veciach vo všeobecnosti ťažko hovorilo,“ prezradil ťažkosti režisér a scenárista Igor Pargáč.
Ľudia, ktorí len zbežne vedeli, že sa snaží urobiť film o Źidoch, si niekedy mýlili jeho film s tým, ktorý sa zaoberal topoľčianskym pogromom na Źidoch v roku 1945 a ktorý vzbudil toľko kontroverzných nálad. Igor Pargáč si však zvolil iný prístup. Všetko sa snažil tak trochu vyrozprávať cez myšlienky a otázky detí. Vlastne o období pred vojnou i počas prenasledovania síce hovorili dnešní dôchodcovia, ale vtedajšie malé deti. Išlo o vykreslenie problémov, ale hlavne všedných udalostí súvisiacich so spolužitím dvoch odlišných náboženských skupín obyvateľstva. „Nešlo mi o vyťahovanie negatívnych vecí a hrabanie sa v nich,“ priznal na rovinu režisér.

SkryťVypnúť reklamu

Milé spomienky a stretnutia
po rokoch
Dobrou dušou rozprávania je Irena Candráková, čiperná 92-ročná Preselianka. Nebyť nej, film by vraj nemal taký charakter, aký má. Celý dokument však rámcuje aj prvok hraného dokumentu – postava židovského chlapca, akoby ducha detí, ktoré sa už nikdy do dediny nevrátia, a preto film má aj názov Skade si, chlapče.
Film mal premiéru po odhalení pamätnej tabule na preselianskom židovskom cintoríne, dočkal sa aj opakovaného vysielania v regionálnej televízii, naposledy pred týždňom na TV Central, ale ambície siahajú aj do celoslovenského vysielania. Za film by chcel lobovať aj riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan.
Film, ktorý väčšina divákov môže vnímať ako záznam rozprávania o dávnych časoch, však pomohol aj inak. Vo filme sa spoznali dvaja dávni známi, ktorí už ani nedúfali, že žijú. Tomy Schacham – Schwartz sa dozvedel o rodákovi, ktorý žije teraz v Austrálii. Nevideli sa 65 rokov. Teraz už Austrálčan Pavol Blum poskytol do dokumentárneho filmu jeden svoj záber z Osvienčimu, na ktorom sa spoznal ako dieťa až po dlhých rokoch. Svoju výpoveď však neposkytol, keďže rozprávať bolestné zážitky bolo pre neho aj po mnohých rokoch príliš citlivé. „Vlastne sme spojili ľudí, ktorí sa dlhú dobu nevideli, a to je skvelé,“ prízvukuje Igor Pargáč.
Pred dokončením si dokument pozrel držiteľ Českého leva za film Golet v údolí (1995) Juraj Šajmovič. Poradil skrátenie filmu asi na hodinku, takže vypadli z neho aj scény, ako si žijú bývalí rodáci v súčasnosti, a ako dospievali už mimo Preselian.

SkryťVypnúť reklamu

Radil aj ocenený Českým levom
Najlepší kameraman v Čechách v roku 1995 prekonzultoval aj druhý Pargáčov film – ale už úplne iného žánru – veselohru Bonifác a zázračný anjel. Hru s podobným námetom už po štyri roky uvádzali každé Vianoce, takže so svojím súborom nešiel do úplného neznáma. Gro hercov boli členovia Ronda, pridali sa však aj profesionáli z Divadla Andreja Bagara v Nitre Adela Gáborová a Jozef Dóczy. Hlavná postava sa však aj tak ušla amatérovi Danielovi Haydenovi. Vo veselohre, ktorá má jednoduchý dej, však hrá svoju rolu aj dedinská atmosféra a biela zima. „Nasnežilo nám presne, keď sme to potrebovali. Bola aj víchrica a kalamita, takže sme mohli nasnímať aj zábery tuhej zimy. Bolo to ideálne,“ pochvaľuje si režisér.
Zasnežená scenéria doplnila príbeh o Bonifácovi, ktorý našiel anjela a ten mu zvestoval, že na návštevu príde Ježiš. Jednoduchý ľudový námet dokonca odvysielala Dvojka deň pred Štedrým dňom. V podstate ide o unikát, keďže amatérsky film sa dostal do vianočného programu v primetime. „Odborníci to brali ako dosť nezvyčajnú vec – lebo robiť takýto film amatérsky je rarita. Je to akoby insitný film,“ priznáva sa.
Tak ako pri prvom filme, aj tu bola nepriateľom Igora Pargáča strižňa. Keď musel povystrihovať zábery, ktoré s hercami natočil v krutej zime, nebolo mu všetko jedno. Síce divák mohol vidieť film dlhý 40 minút, ale materiálu mali až nadbytok – 25 hodín.
Najjednoduchšie to bolo s kostýmami – použili divadelné kroje. Všetko sa točilo iba jednou kamerou a na nasvecovanie sa používali divadelné svetlá, takže od profesionálnych podmienok je to vzdialené.

Po Vianociach Veľká noc
Tím okolo Igora Pargáča má však svoje predstavy už aj o ďalšom filme. Už teraz sa námet pozdáva dramaturgii v STV, takže možno o rok by sme mohli vidieť ďalší čriepok z mozaiky dedinského preselianskeho života. Prvá klapka by mohla padnúť v apríli. Pôjde vlastne o pokračovanie veselých príhod Bonifáca. Tentoraz sa všetko udeje v čase Veľkej noci.
Zdá sa, že keď sa hovorí jedným dychom o deficite scenárov a filmov, v Preseľanoch to neplatí. Zatiaľ sme poznali Preselany a divadelný súbor Rondo v hrách napríklad Salome, Revízor, Ženský zákon, či Ťapákovci, ale celkom svižným tempom sa možno dostanú k prvému celovečernému filmu, lebo fakt, že na Slovensku nebol v minulom roku natočený ani jeden film tejto kategórie, je zahanbujúci.
Skúsenosti o filmovaní vlastne naberali a naberajú počas samotného procesu filmovania. Pri veselohre Bonifác a zázračný anjel nebolo vždy jasné, kedy sa prelína sen so skutočnosťou, takže na presnú dramaturgiu si ešte nepotrpeli.
Igor Pargáč ako režisér sa popasoval aj so samotným žánrom veselohry. Keďže javisková – divadelná reč je úplne iná ako tá „civilná“ filmová, vtipné momenty museli byť premyslenejšie. Práve fóriky, ako nazval úsmevné situácie režisér, mu dali najviac zabrať. „Komédia sa robí ťažko, to už viem aj ja. Slovenské filmy boli väčšinou drámy, keď to boli komédie, tak väčšinou drsné. Na rozdiel od Čechov, Slováci preberajú vo svojich filmoch skôr vážne veci.“

Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  4. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  5. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  6. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  2. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  3. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  4. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  6. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  7. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  8. Changes to the System of Remedies
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 586
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 586
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 396
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 792
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 216
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 3 352
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 083
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 554

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  8. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 100 741
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 845
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 593
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 697
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 855
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 436
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Ilustračné foto.

Nový grafikon prinesie zmeny. Spisujú petíciu.


2. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec
Ilustračné foto

Zoznam želaní obsahuje 40 mien, neobdarovaných ostáva už len pár.


2. dec

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


28. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Z kolektívnych zmlúv už vypustili dodatky.


5. dec

Najvyššia chorobnosť ARO je vo vekovej skupine detí do piatich rokov.


5. dec

Za rok si mali páchatelia zarobiť viac ako stotisíc eur.


5. dec

Žiaci v škole ani nie sú a študujú dištančne.


5. dec

Blogy SME

  1. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  2. Janka Bittó Cigániková: Tri muchy jednou ranou - rozumná regulácia zisku poisťovní, dostatok peňazí, a aj v provizóriu
  3. Julius Kravjar: S akademickou integritou by sa mali oboznamovať už stredoškoláci
  4. Irena Šimuneková: Fotohrátky 16.
  5. Ján Škerko: Mudrlanti
  6. Marek Mačuha: Štát a pomoc ľuďom
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja
  8. Víťazoslav Würschner: „Svätá prostota“
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 100 741
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 845
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 593
  4. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 697
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 157
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 855
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 487
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 436
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu