Utorok, 16. január, 2018 | Meniny má Kristína
Pridajte si svoje mesto

Životná cesta spojená so ženskou hádzanou


Ženská hádzaná je v Topoľčanoch už veľmi dlhú dobu
spojená s menami Ivan Ivanov a Daniela Ivanová. Daniela Ivanová (na
fotografii) dlhé roky pôsobila v topoľčianskej ženskej hádzanej ako hráčka
a už tri desiatky rokov pracuje s mladými dievčatami aj ako trénerka. Je
učiteľkou v ZŠ v Solčanoch s aprobáciou slovenský jazyk
a literatúra a výtvarná výchova, ale dokáže učiť aj telesnú výchovu.
Je matkou 26-ročného syna Stanislava a 24-ročnej Libuše. V prípade
Daniely Ivanovej je teda dôvod na to, aby sme ju pozvali na rozhovor.


Poháňal vás niekto do športovania v žiackych rokoch?




V športovaní ma podporoval otec, ale mama sa skôr o mňa bála,
aby sa mi nič nestalo. V žiackom veku som sa venovala viacerým športom.
Bolo to plávanie, džudo, volejbal, atletika, basketbal. Až v štrnástich
rokoch som začínala s hádzanou.




Prečo ste sa začali viac venovať práve hádzanej a zostali ste pri
nej?




Veľmi som mala rada kolektívne športy. Vždy som túžila vyhrávať. Hádzaná
bola v tom čase vari jediný kolektívny šport pre dievčatá, ktorý sa
v Topoľčanoch hral súťažne. Bola tu výborná partia a dobré priateľky.
Mojou prvou trénerkou bola pani Eva Čerevková.




Boli ste vždy spojkou -strelkyňou alebo ste hrali aj na niektorých iných
postoch?




Väčšinou som hrávala na strednej spojke, ale nerobilo mi problém hrať na
pravej či ľavej spojke, no ak by bolo treba, nebránila by som sa ani bráne.




Spomínate si na svoj prvý zápas, ktorý ste hrali za ženy?




Neviem presne, s kým sme hrali, ale v roku 1973 sme všetky
dorastenky začali hrať za ženy už pod vedením trénera Ivana Ivanova.




Koľko rokov ste sa s ním poznali, kým sa stal vaším manželom?




Bolo to práve od roku 1973, keď sa vrátil do Topoľčian z Bánoviec
nad Bebravou a naša svadba bola v roku 1980.




Ako ste sa cítili, keď ste hrali s až o generáciu mladšími
spoluhráčkami a protihráčkami?




Veľmi dobre, vždy som mala medzi spoluhráčkami veľmi dobré priateľky,
ktoré zostali nimi doposiaľ. Dobrá partia a túžba po víťazstve – to bolo
vždy moje krédo a vekové rozdiely mi neprekážali.




Bolo veľmi zvláštne, ak ste hrali v jednom družstve s dcérou
a trénerom bol otec a manžel?




Veľa som toho spoločne s dcérou nenahrala. Väčšinou som bola
napísaná v zápise a najčastejšie som chodila pri našom vylúčení do
obrany. Bol to však príjemný pocit.




Ktoré obdobia boli pre vás najkrajšie v pozícii hráčky?




Všetky obdobia mojej športovej kariéry boli veľmi pekné. Vždy boli
spojené s výborným kolektívom a priateľstvami.




Majú súčasné mladé hádzanárky iný prístup k tréningom
a k hádzanej ako tie pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi?




Väčšina hráčok nemá taký zodpovedný prístup k tréningom
a netúžia tak po víťazstve v každom zápase ako predchádzajúce
generácie. Tie, ktoré dobre trénujú, nedokážu natrénované vydať v zápase.
Často im stačí vsietiť štyri- päť gólov bez ohľadu na to, či družstvo vyhrá.




Vo viacerých smeroch musíte spolupracovať aj s rodičmi mladých
dievčat. Aké máte skúsenosti na tomto poli?




Vždy sme sa snažili s rodičmi dobre spolupracovať, ale od istej
doby táto spolupráca poľavila. Mnohí nám totiž pomáhali len preto, aby svoju
dcéru uprednostňovali alebo získali známosti v iných kluboch a dali
ju tam. Myslím si, že sa to nikomu nepodarilo a žiadna nič nedokázala,
pretože vo všetkých prípadoch to bolo predčasné.




Začala som sa držať rád vynikajúceho trénera Leonida Ratnera, ktorý nám
vždy hovoril, aby sme si rodičov držali ďaleko od tela.




Aká bola vaša spolupráca s týmto trénerom?




Pán Leonid Ratner do mojej tréningovej práce vniesol veľa nového
a utvrdil ma v tom, že to, ako som dovtedy pracovala, bolo správne.
Spolu s manželom sme si neboli vždy istí v názoroch na hráčky
a na tréningové metódy, ale Leonid Ratner, reprezentačný tréner Ukrajiny
a náš rodinný priateľ, nás uistil v tom, že sme na správnej ceste
a pridal niekoľko rád i praktických tréningových metód, ktorých sa
držíme.




Leonid Ratner je teda váš trénerský vzor a vo vašej tréningovej
práci vás určite priaznivo ovplyvnil aj váš manžel. Mali ste však aj nejaké
hráčske vzory?




Mojím najväčším hráčskym vzorom bola nemecká hráčka Kretschmerová, matka
známeho Stefana Kretchmera. Bola dravá, bojovná a výborne technicky
pripravená. V bývalej spoločnej republike to bola obojručná Jana
Kernerová.




V Topoľčanoch som obdivovala Magdu Pavlovičovú, na ktorú som sa
chodila pozerať ako žiačka.




Čo považujete za najväčšie úspechy klubu v žiackych
a dorasteneckých vekových kategóriách?




V nedávnej minulosti boli mladšie žiačky majsterky SR
v súťažnom ročníku 1999/2000 a v tom istom roku boli aj
majsterkami v školských športových strediskách. O rok neskôr sa
staršie žiačky tiež stali majsterkami SR. Mladšie dorastenky boli tretie na
majstrovstvách Slovenska v sezóne 1998/1999 a rovnako tretie na tejto
úrovni boli aj staršie dorastenky v súťažnom ročníku 2003/2004.




V Topoľčanoch sme spolu s manželom vychovali viacero
talentovaných hráčok. V minulosti ich ďalšiu kariéru zastavili manželstvá
a v poslednom dobe to boli, bohužiaľ, rodičia, ktorí v honbe za
kariérou alebo peniazmi zničili hádzanársky rast vlastných detí. Jediná hráčka,
ktorá vydržala všetky nástrahy a neprestala hrať ani počas manželstva
a s materskými povinnosťami, je Janka Schwarzová, ktorá spolu
s dcérou hrá v Partizánskom. Je to jeden z najvýraznejších
talentov, ktoré sme kedy trénovali.




Z pochopiteľných príčin mali a majú blízko k hádzanej aj
vaše dve deti. Ako to bolo s aktívnym hraním u vášho syna?




Moje deti strávili časť svojho detstva na hádzanárskych ihriskách. Obe
začali v žiackom veku s hádzanou. Syn hrával ako mladší žiak
v Topoľčanoch. Začínal aj s inými športmi. Stanko bol veľmi
talentovaný a veľmi rýchlo sa učil. Nepotreboval veľa úsilia a hneď mu
to v športe išlo, či už to bolo plávanie, lyžovanie, hokej, futbal,
cyklistika, basketbal. Viac ho ale bavil motorizmus a aktívne už žiadny
šport v dorasteneckom veku nerobil. Na základnej vojenskej službe utrpel
vážny úraz kolena, ktorý mu nedovoľuje ani veľmi rekreačne športovať. V klube
nám však stále pomáha, či už ako vedúci družstva, zapisovateľ, vozí nás aj na
zápasy ako vodič autobusu alebo auta. Je nám stálou oporou a má aj
trénerskú kvalifikáciu, takže by nás dokázal aj zaskočiť.




Ste spokojná, čo doteraz dosiahla ako hráčka vaša dcéra Libuša?




Myslím si, že má ešte na viac. Momentálne ju brzdia zdravotné problémy,
ktoré jej nedovoľujú vydať zo seba úplne všetko. Nesmie si narušiť imunitu,
a to ju viac-menej brzdí psychicky, aby trénovala aj hrala na plné
obrátky. Aj to je dôvod, prečo hrá stále doma a chodí hosťovať do klubov,
kde o ňu prejavia záujem. Hosťuje v B. Bystrici
a v Partizánskom, ale hrala už aj v Nitre a v rakúskom
klube Fünfhaus. Stále má však hádzanársku budúcnosť ešte pred sebou.




Aká je súčasná situácia v ŠKP Topoľčany?




Máme málo hráčok a z tých nie sú všetky veľmi talentované.
Preto momentálne v ženskom kolektíve prežívame krízu, ale máme radosť
z mladších žiačok, ktoré sa javia veľmi dobre. Dúfam, že budú zodpovedne
trénovať, aby sme tento rok dosiahli lepšie výsledky ako vlani.




Nedávno ste prebrali Plaketu Slovenského zväzu hádzanej za dlhoročnú
prácu a činnosť pri rozvoji hádzanej na Slovensku. Čo pre vás toto
ocenenie znamená?




Veľmi si ho vážim a pokiaľ mi zdravie dovolí, v trénerskej
práci budem pokračovať.




S deťmi pracujete aj v škole a psychicky je dosť náročná
i práca hádzanárskej trénerky. Máte na to stále dosť síl?




Už som mala pocit, že s tým skončím. Nielen preto, že náš klub
nepociťuje podporu mesta a neustále sa borí s finančnými problémami,
ale najviac ma ničí ľudská závisť a zloba. Veď ja ako trénerka mám záujem
vychovávať nielen dobré hráčky, ale aj vzdelané a praktické dievčatá pre
život. Dúfam, že nové vedenie mesta bude viac podporovať ženskú hádzanú, ako
tomu bolo doposiaľ.




Ak by vám tento šport veľa vnútorne bral, určite by ste v ňom tak
dlho nepôsobili. Čo vám teda šport dal?




Myslím si, že každý človek, ktorý športoval, je určite nielen telesne,
ale aj psychicky odolnejší ako ostatní ľudia. Aktívni športovci dokážu lepšie
prekonávať prekážky, ktoré im život prináša.




Ak si pri všetkých vašich súčasných povinnostiach nájdete trochu voľného
času len pre seba, čím ho napĺňate?




Toho voľného času je skutočne
veľmi málo. Vtedy idem do sauny, prečítam si niečo zaujímavé
a najradšej sa venujem zbieraniu starých vecí.


  1. FOTO: Havaroval pod vplyvom alkoholu 253
  2. V Kuzmiciach súperili o pohár starostu 182
  3. Rok 2017 v našom regióne: Zmrznutá úroda, jedy v rieke Nitre i sprenevera v mestskej firme 105
  4. Nestačili na lídra, výkonom nesklamali 86
  5. Ako dopadlo šieste kolo? 82
  6. Kolkári súťažili v Preseľanoch Foto 77
  7. Počet pôrodov v partizánskej nemocnici stúpol za dva roky o viac ako polovicu 58
  8. Dušan napadol v Topoľčanoch muža pri venčení psa, spôsobil mu ťažké zranenia 56
  9. V Bošanoch bojovali veteráni o tituly 55
  10. Primátor je naklonený tomu, aby sa s topoľčianskym futbalom začalo od nuly 37

Najčítanejšie správy

Topoľčany

FOTO: Havaroval pod vplyvom alkoholu

Auto zišlo z cesty a niekoľkokrát sa prevrátilo.

V Kuzmiciach súperili o pohár starostu

Deň pred Silvestrom sa v Kuzmiciach uskutočnil futbalový turnaj O pohár starostu obce Kuzmice.

Rok 2017 v našom regióne: Zmrznutá úroda, jedy v rieke Nitre i sprenevera v mestskej firme

Rok 2017 priniesol rôzne zaujímavé udalosti. Preto vám prinášame výber z toho najzaujímavejšieho, čo sa počas minulého roka prihodilo v našom regióne. V druhej časti článku sa budeme venovať mesiacom júl až december.

Nestačili na lídra, výkonom nesklamali

Topoľčianski hokejisti na domácom ľade nestačili na Michalovce a po dobrom výkone prehrali 2:3.

Ako dopadlo šieste kolo?

Vedúce duo strelilo viac ako dvadsať gólov.

Blízke regióny

Autobus narazil do plotu, ďalší mal kolíziu s osobným autom a kamiónom

Situácia na cestách je problematická, evidujú už viacero nehôd. Na Ustianskej ulici na Kopánke dostal šmyk autobus a narazil do plotu rodinného domu. Medzi Piešťanmi a Trebaticami je pre nehodu uzavretá cesta.

FOTO: Šofér nafúkal takmer štyri promile

43-ročný Juraj z Trenčianskych Bohuslavíc skončil po lekárskom ošetrení v policajnej cele.

Vodič autobusu podcenil podmienky a spôsobil nehodu

Pre nehodu linkového autobusu, osobného auta a kamióna je od rána uzavretá cesta medzi Piešťanmi a Trebaticami.

V Trenčíne môže vzniknúť hokejová akadémia s novou arénou

Slovenský zväz ľadového hokeja a Trenčiansky samosprávny kraj chcú v Trenčíne vytvoriť stredoškolskú hokejovú akadémiu. Jej súčasťou bude nová hokejová aréna.

Osudný stĺp už obalili ochranným matracom

Učiteľku, ktorá 6. januára zomrela na svahu, pripomína improvizované pietne miesto na ZŠ na ulici Gábora Bethlena. Rozlúčili sa s ňou 12. januára v novozámockom krematóriu.

Všetky správy

Zomrela Dolores O'Riordan, speváčka z kapely Cranberries

Speváčka zomrela náhle, vo veku 46 rokov.

Dobré ráno: Česi si dovolili, čo si u nás ani Fico netrúfol

Ako prebiehajú české prezidentské voľby.

Pracoval na ropnej plošine. Tie peniaze nie sú zadarmo

Z každej strany sa sypú príbehy mladých ľudí, ktorí sú ochotní vzdať sa všetkého, aby zistili, či vedia svoje najväčšie túžby premeniť na skutočnosť. Slovák Andrej Tichý tak urobil v čase, keď to ešte ani zďaleka nebolo trendom.

Stretol som desiatky satanom posadnutých ľudí, tvrdí exorcista

Exorcista môže pomôcť veriacemu človeku uniknúť pred problémami, ale nie ich vyriešiť, vraví psychiater Hunčík.

Ilumináti, pedofília a ŠtB. Špinavý boj o Hrad sa rozbieha

Na Kisku pred voľbami vytiahli scientológiu, na Drahoša iluminátov. Hoaxy môžu pomôcť Zemanovi vyhrať.