Ako osemročný chlapec pozoroval otca, ktorý ťažkou elektrikárskou rukou kreslil ceruzkou ruže v košíku s ôsmimi odtieňmi. Na tretí raz sa to podarilo aj jemu, čo možno považovať za začiatok jeho výtvarno-umeleckých aktivít.
Vyrastal s filmami o Vinnetuovi, so skupinou Beatles, s najlepšími zahraničnými a našimi kulturistami i s filmom Romulus a Remus, čo podľa fotografií aj výtvarne stvárňoval. So svojím spolužiakom a súčasným viceprimátorom Jánom Emilom súperili, kto vie krajšie kresliť. Z výtvarnej výchovy mal na základnej škole aj štvorku – s učiteľkou tohto predmetu sa dostal do sporu o dĺžku svojich vlasov. Reagoval trochu prudko a neprimerane a ona mu dala na výber medzi dvojkou zo správania alebo štvorkou z výtvarnej výchovy.
Z výtvarných techník pracoval a pracuje takmer so všetkými – s ceruzkou, uhlíkom akvarelom, s olejovými i temperovými farbami. Najradšej maľuje v prostredí svojej záhradky, keď má viac voľného času a chce sa odreagovať od futbalu.
Má dostatok kvalitných obrazov aj na väčšiu výstavu či vernisáž, ale z viacerých dôvodov je to pre neho ťažko realizovateľné. Niekedy však vystavuje svoje obrazy pri výročných oslavách blízkych i vzdialenejších obcí. Len za posledné tri roky namaľoval a nakreslil asi 650 portrétov, hlavne rodinných príslušníkov a priateľov. Na záver sme sa ho spýtali, čo mu tieto umelecké aktivity prinášajú. „Určite mi to prináša radosť. Vcítim sa do človeka, ktorého portrétujem, ale ani nie tak do duše, ako skôr do čŕt tváre. Musím si s predlohou vytvoriť určitý súzvuk a väčšinou sú to osobnosti, ku ktorým mám veľmi priaznivý vzťah. Možno je to vysoký cieľ, ale do nového Slovenského národného divadla by som chcel nakresliť celú plejádu našich vynikajúcich hercov druhej polovice 20. storočia, ktorých je naozaj dosť – Gustáv Valach, Ivan Mistrík, Karol Machata, Július Pántik, Štefan Kvietik, Jozef Króner, Mikuláš Huba, Martin Gregor a ďalší. Dúfam, že sa mi to podarí,“ prezradil nám Jozef Kakula.
