Už od minulého roka chýba v centrálnej časti veľký oltárny obraz a obrazy z bočných stien. Plátno a rámy sa museli dať reštaurovať a náročné práce budú trvať do konca decembra. V týchto dňoch však prišli k slovu aj motorové píly. V dezolátnom stave boli totiž lavice. Staré lavice však neskončia na smetisku, píly si museli poradiť iba so spráchnivenými spojmi medzi jednotlivými radami lavíc. Problémom bola hlavne nášľapná spodná časť. Keďže červotoč a huby ich zničili, na niektorých miestach sa až preborili. Hrozilo nebezpečenstvo, že sa huba dostane aj na ďalšie časti výzdoby kostola, takže lavice sa po sadách rozoberajú a berú do reštaurátorskej dielne. „Lavice sú podľa kroniky v kostole od roku 1812. Samozrejme, boli už aspoň čiastočne opravované, akoby poflakované, ale zase naše záznamy nie sú až tak presné, takže neviem, či boli aj väčšie opravy. Odborný aspekt práce spočíva v odstránení sekundárnych náterov, v novom nátere a doplnení chýbajúcich segmentov – hlavne ozdobných detailov. Tieto práce sme začali štvrtého januára a prvá sada je už opravená. Do konca mája by sa mali všetky lavice opraviť,“ informoval dekan Marián Dragúň.
V kostole sa však začína stavať aj lešenie. Dôvodom je oprava malieb na strope. Tri maľby na klenbách sú na niektorých miestach až „nečitateľné“. Podľa záznamov farskej kroniky do malieb sa zasahovalo naposledy v roku 1942, keď ich premaľoval Edmund Massanyi. Jeho práca dokonca podľa pamiatkárov bola lepšia ako pôvodné maľby, takže reštaurátori sa zamerajú na obnovenie týchto malieb. Interiér kostola sa maľoval ešte aj v roku 1968, ale či sa stropné maľby pozmeňovali, nevedno. „Keďže kostol je kultúrnou pamiatkou, tieto nástropné maľby sú objektom pamiatkovej ochrany. Všetko robíme v súčinnosti s pamiatkovým úradom v Nitre, pracoviskom Topoľčany. V koordinácii s odborníkmi sa snažíme realizovať tieto práce. Keď sa postaví lešenie, začne sa strednou klenbou. Predpokladá sa, že na všetky tri maľby bude stačiť jeden rok. Ide o to, že sa začne po častiach, najprv strednou časťou, ktorá je aj najväčšia.“
Lešenie a reštaurátori by nemali obmedziť bežný chod kostola, práce sa budú robiť mimo omší. Zaťažkávacou skúškou však bude obdobie veľkonočných sviatkov, keď už tradične chodí na bohoslužby oveľa viac veriacich. Bočné steny budú obstavané lešením. „V podstate ak to chceme robiť, musíme vydržať,“ vyjadril sa odhodlane topoľčiansky dekan.
Najväčšou zmenou, ktorú však chystá, je zmena čelného priestoru (presbytérium), kde kňaz slúži omšu. K navrhovaným zmenám sa už vyjadrila aj liturgická komisia arcibiskupského úradu, čaká sa však na pamiatkárov. Ak návrh, na ktorom sa pracovalo rok, prejde, v topoľčianskom chráme bude nový obetný stôl, ambóna (kazateľnica) a iné prvky. Dôvodom však nie je len architektonické hľadisko, ale hlavne liturgické, aby v tomto priestore bol obetný stôl pevne spojený s podlahou, ako to požaduje druhý vatikánsky koncil. O podrobnostiach zmeny presbytéria sa dozviete zo stránok MY Dneška po ich schválení.